aklonené. Na druhej strane treba poznamenať, že vzhľadom na celkový vývoj situácie v kádri by neudržanie sa v tejto elitnej súťaži bolo dosť kruté.

STARÁ ĽUBOVŇA. Kvalitnú prácu s týmto mužstvom v priebehu dvoch rokov urobil skúsený tréner Jozef Petrán, ktorého poznatky z tejto činnosti splnili aj tentoraz svoj účel. V nasledujúcom rozhovore sme sa spoločne s ním obzreli za účinkovaním jeho tímu vo futbalovom ročníku 2010/2011.

Máte za sebou dozaista ďalšiu neúspešnú sezónu v II. lige, kde ste nakoniec aj vďaka priazni futbalového osudu ušli hrobárovi z lopaty. Čo si o tom osobne myslíte?

"Nepovedal by som, že išlo o neúspešnú sezónu, pretože stratu bodov po jesennej časti sme v odvete dokázali zredukovať a zároveň sa aj odpútať zo samého dna tabuľky. Nebyť však niektorých nepriaznivých okolností v mužstve, ktoré nás postihli, najmä zranenia a choroby kľúčových hráčov (Dlugoš, Renčko, Szczepanik, Kucko, Ogar, Dabek) určite by to bolo lepšie a kompaktnosť kádra by bola silnejšia. Uhrali by sme o tých 6 až 7 bodov viac, ako sa nám podarilo. Dovolím si tvrdiť, že pokiaľ sme boli v zápasoch kompletní, dokázali sme poraziť aj popredné mužstvá súťaže bojujúce o vedúcu priečku. V úvode jarnej časti sme ťahali šnúru šiestich stretnutí bez prehry, čo bolo jasným odzrkadlením kvalitnej zimnej prípravy, ktorá splnila svoj účel. Dosť úspešne sme do odvety vstúpili už v stretnutí v Humennom a neskôr nato v Košiciach, kde sme boli pre domácich vyrovnaným, keď nie lepším súperom. Mrzieť nás taktiež veľmi môžu zaváhania, či už vo Zvolene, alebo aj v Dolnej Ždani, odkiaľ sme nemuseli odchádzať domov naprázdno. Vzhľadom na to, že v ďalších súbojoch už nebola kvalita kádra taká vyrovnaná, ako sme si želali, samozrejme, sa to nalomilo a herná pohoda v tíme upadla. V stretnutiach hrávalo prevažne len 12 a 13 hráčov, ktorí vo väčšej miere spĺňali kritériá II. ligy."

Čím si vysvetľujete pretrvávajúce problémy, ktoré bránili mužstvu vniesť do jeho radov pravú istotu?

"Myslím si, že v prvom rade je to v hlavách hráčov. Najmä psychika zohráva dôležitú úlohu a ak tá nie je na dostatočnej úrovni, dochádza k problémom. Väčšina hráčov nie je na profesionálnej báze, ale sú to skôr amatéri, študenti, ktorí mali viacero iných povinností okrem futbalu. V nejednom prípade museli pracovať viac, ako sami predpokladali. Vzhľadom na to prišli, či už na tréningy, ale aj zápasy, značne vyčerpaní, čo sa prejavilo na ich výkonoch. Navyše museli sme tým pádom aj koordinovať tréningový proces, ktorý potom strácal na kvalite. Dosť nepríjemným faktorom bolo aj podcenenie zohratosti, ktorú mohli naši hráči nadobudnúť v B-mužstve. Málo sa zúčastňovali zápasov, či už z objektívnych, ale aj subjektívnych príčin."

Výsledky mužstva dali najavo, že na ihriskách súperov svojich súperov veľmi nepotrápil. Prečo?

"Práve naopak. Myslím si, že sme dokázali potrápiť súperov na ich ihriskách omnoho viac a nielen čiastočne. V niektorých zápasoch sme mohli dokonca možno aj bodovať naplno. Neviem si to však vysvetliť, čím to bolo. Možno to vyplývalo aj z toho, že v týchto súbojoch sme boli futbalovo labilní. Chýbala nám navyše aj zdravá agresivita, čo umožňovalo domácim dostať sa pomerne ľahko do výhody. Často sme zlyhali najmä v obrannej činnosti. Stávalo sa, že nás v nej nepodržali brankári, ktorí zvykli dostávať príliš lacné góly a v opačnom prípade, keď sa gólmanom darilo, zlyhalo v defenzíve mužstvo. Z toho vyplývajú aj niekoľké vysoké prehry, na ktoré by už určite každý z nás čo najskôr zabudol."

Ktoré chvíle boli pre vás najťažšie?

"Ide asi o to, že keď som po záchrane v tejto súťaži v minulej sezóne pevne veril, že sa mužstvo skonsoliduje a prídu doň aj niektorí perspektívni hráči, stal sa pravý opak. Navyše odišlo nám z tímu niekoľko opôr a pomaly sme nemali v úvode sezóny na majstrovské zápasy ani 11-12 hráčov. Začali sme síce tak, že nás prišli posilniť traja futbalisti zo susedného Poľska, ktorí pôsobili taktiež v druholigovom Nowom Szaczi. Tí sa však, bohužiaľ, v prvej polovici súťaže neuchytili, takže sme museli hľadať čo najideálnejší spôsob rozloženia hráčov na ihrisku. Kľúčový hráč ofenzívnej činnosti Štieber musel hrávať na poste stopéra, takže sme hrávali takmer bez útoku. Ostatní jednotlivci, ktorí hrali vo finálnej fáze, dostatočne nespĺňali kritériá tejto ligy. Tým pádom sme strieľali veľmi málo gólov, a preto sme aj skončili po jesennej časti na samom chvoste tabuľky."

Ako by ste porovnali účinkovanie vášho mužstva v jednotlivých častiach sezóny?

"Ak by som to mal porovnať, tak v poslednej štvrtine jesene sme získali 11 dôležitých bodov. Šnúru úspešných výsledkov sme ťahali aj v úvode jarnej časti, v ktorej sme získali podstatne viac bodov. Vyplývalo to aj zo skutočnosti, že v tomto období prevládala určitá kvalita kádra, ktorý bol dostatočne konsolidovaný. Na nešťastie pre nás nastalo obdobie, že v polovici odvetnej časti sa nemohli zapojiť do tréningového procesu a majstrovských zápasov niektorí hráči. Postihli ich či už choroby, alebo nepríjemné zranenia. A tí, ktorí na ich miesto museli nastúpiť, nemali už potrebnú výkonnosť, čo sa prejavilo nielen na hre mužstva, ale aj na samotných veľmi nepriaznivých výsledkoch."

Splnilo sa vám v tomto ročníku obzvlášť niečo, čo ste si pred jeho štartom predsavzali?

"Otvorene musím povedať, že nie. Predpokladal som totiž, že sa nám táto sezóna vydarí a podarí sa nám skončiť v prvej polovici tabuľky. Celková situácia by sa však možno v priebehu ligy vyvíjala aj inak, keby sme mali k dispozícii vyrovnaný káder. Zároveň aj hráči mali vytvorené kvalitné pracovné podmienky, aby sa mohli venovať viac futbalu."

Vyvrcholenie v boji o záchranu ste ako tréner s týmto mužstvom mali aj tentoraz šťastne za sebou. S akými pocitmi a rozdielmi ste to prežívali v tejto sezóne?

"Keď som prišiel pred rokom pomôcť mužstvu zachrániť sa v tejto elitnej súťaži, dokázalo sa dať včas dokopy a bolo odhodlané maximálne zabojovať. Bol som presvedčený, že hráči majú dostatočný potenciál na to, aby sa v súťaži udržali i napriek tomu, že zvládnuť tento boj nebolo vôbec jednoduché. Tento cieľ napokon na radosť všetkých činovníkov klubu a priaznivcov futbalu predsa len splnili, keď predvádzali veľmi dobrý výkon. Keďže sme pre toto mesto, ktoré si to zaslúži, zachovali II. ligu, mal som z toho preto príjemný pocit a rozhodol som sa pri mužstve zostať aj naďalej. Pevne som veril, že v nastúpenom trende budeme pokračovať aj v ďalšom súťažnom ročníku, k čomu však nedošlo a nastalo, naopak, sklamanie! Miesto posilnenia sa už v jeseni káder prakticky rozpadal. Koncom sezóny to bolo však úplne iné, čo potvrdili hlavne víťazstvá na domácej pôde s poprednými mužstvami. Dúfal som, že v zimnej príprave urobíme všetko pre to, aby sme odvetnú časť čo najlepšie zvládli, čo sa nám aj našťastie podarilo. Tentoraz nám k tomu dopomohli aj iné okolnosti aké sa vyvíjali vo vyššej súťaži. Treba však zdôrazniť, že pri vhodnom doplnení kádra nejakým konštruktívnym hráčom do stredovej formácie na jar by sme v tabuľke postupovali stále vyššie. Začali sme síce úspešne a snažili sme sa prepracovať na vyššie priečky, no napokon sa všetko obrátilo proti nám. Z mužstva nám odišiel Štieber, ktorý bol jedným z hlavných článkov reťazca v tíme. Dovolím si tvrdiť, že ak by aj naďalej pri mužstve ostal, to by bolo dozaista omnoho silnejšie a aj výsledky by boli priaznivejšie."

Zloženie kádra a hernú kvalitu zverencov už určite veľmi dobre poznáte. Mali futbalovo na viac?

"V mužstve hráva asi osem jednotlivcov, ktorí boli ťahúňmi. Problémom bolo, že ostatní hráči tímu ich len dopĺňali, preto bolo pre nás nesmierne náročné, ako sa s tým vysporiadame. Často sa nám stávalo, že niektoré opory neboli v dostatočnej forme, čo sa potom viditeľne prejavilo na výkone mužstva. V stretnutiach nastával na ihrisku z našej strany chaos a hra sa tým pádom nerozvíjala tak, ako sme si priali. Výnimkou boli zápasy v prvej polovici jari, či už v úvode v Humennom, kde sme sa pripravili o víťazstvo množstvom nepremenených vyložených šancí. Všetko sme si však dokázali vynahradiť v nasledujúcich súbojoch s Bardejovom, Trebišovom alebo aj Žilinou B, kde sme podali zvlášť vynikajúce výkony a boli sme jednoznačne kvalitnejším mužstvom. Naše úspechy dokázalo výrazným spôsobom oceniť aj naše obecenstvo, ktoré nás v stretnutiach skvele povzbudzovalo. Mrzí ma, že z tohto herného rytmu sme prakticky od šiesteho duelu v tejto odvete kvôli objektívnym i subjektívnym príčinám vypadli. Veľmi rýchlo sa to prejavilo nielen na účasti divákov v domácich majstrovských zápasoch, ale aj zhoršenej psychike hráčov."

Váš kolektív je známy aj príchodom nádejných posíl z druholigového družobného klubu Sandecija Nowy Sacz. Boli prínosom pre spoluhráčov?

"Pre mužstvo podľa mňa urobil azda najviac užitočnej práce Szczepanik, ktorý sa však bohužiaľ na veľkú smolu pre nás hneď v úvode jarnej časti v domácom súboji s Bardejovom nezavinene zranil. Ostatní vekovo mladí jednotlivci, či už Ogar, Dabek, ale taktiež aj Slowik boli pre mužstvo výraznými posilami a pokiaľ zotrvajú v tomto mužstve aj naďalej, k zlepšeniu určite môže dôjsť. Treba dodať, že na rozdiel od ostatných hráčov mužstva je práve Dabek typ hráča vyznačujúci sa potrebnou zdravou agresivitou, s ktorou si súperi často nedokázali poradiť, či už vo vzduchu, ale i na zemi."

Akým smerom sa bude vývoj uberať?

"K tomu sa momentálne budú musieť vyjadriť funkcionári a noví kormidelníci, ktorí s mužstvom letnú prípravu odštartujú. Po úspešnom účinkovaní v tomto klube, keď sa mi s tímom podarilo až v dvoch sezónach túto súťaž pre Starú Ľubovňu zachrániť, som sa rozhodol, že si od trénovania oddýchnem. Od tohto mužstva však odchádzam s prevažne dobrými pocitmi, pričom s hráčmi a funkcionármi som sa rozlúčil v dobrom."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš