POPRAD. Svojimi gólmi výraznou mierou pomohol k vytvoreniu hernej pohody, hlavne v jarnej časti, v ktorej sa mužstvo po prvej tretine súbojov dokázalo naštartovať a dosiahnuť sériu neporaziteľnosti. Nielen z tohto pozitívneho faktu, ale aj splnených plánov v sezóne mohol mať tento v súčasnosti už známy ostrostrelec iba veľmi príjemné pocity.

S akými pocitmi ste po skončení sezóny prežívali pozíciu najlepšieho kanoniera v mužstve?

“Som určite veľmi rád a teší ma, že sa mi podarilo zastať post kanoniera. Je to ale aj zásluhou mužstva, ktoré mi umožnilo, aby som túto úlohu ľahšie splnil.”

Podpísalo sa pod dosiahnutých 13 presných zásahov hlavne mužstvo, alebo ste presvedčený, že išlo aj o odhodlanie a chuť preukázať svoj neustály strelecký potenciál?

“Treba si v prvom rade uvedomiť, že góly neprídu nikdy samé. K ich dosiahnutiu je, podľa mňa, najdôležitejšia spolupráca s tímom a až potom ostatné záležitosti, ktoré k tomu patria. Bez zodpovedného prístupu k tréningom sa hráč potom môže iba ťažko dostať do správnej formy a nadobudnúť odhodlanie a chuť gólovo sa presadzovať. Čo sa týka mňa, myslím si, že ja už som dosť skúsený hráč na to, aby som sa vedel čo najlepšie koncentrovať na stretnutie. Treba však poznamenať, že k presadzovaniu sa v zakončení výraznou mierou prispieva aj psychická stránka. Keďže sme a stále budeme iba ľudia, nie vždy sa to musí podariť a môže prísť aj strelecká kríza, s ktorou by však mal každý hráč počítať.”

Keby ste si osobne dokázali premietnuť všetky vaše dosiahnuté góly v sezóne, ktoré boli pre vás asi tie najdôležitejšie?

“Na každý dosiahnutý presný zásah, ktorý sa mi vybaví v pamäti si určite veľmi rád spomeniem. Za ten najdôležitejší a najcennejší ale považujem gól v Humennom v úvode jarnej časti. Všetci sme si boli maximálne vedomí významu tohto zápasu, pretože, ak by sme v ňom neuspeli, dostali by sme sa do dosť nepríjemnej situácie. Vďaka jeho dosiahnutiu sme nedovolili tomuto súperovi odpútať sa z poslednej priečky a preskočiť nás v tabuľke. Práve po tomto tesnom víťazstve sme sa dokázali v ďalšom priebehu uchytiť a zobrať opraty do našich rúk. Na víťaznej vlne sme išli od zápasu k zápasu a vďaka zisku dôležitých bodov sme s bojom o záchranu v ďalšom priebehu nemali už toľko starostí. Z ostatných gólov veľmi rád spomínam aj na hetrik na jeseň doma so Starou Ľubovňou, ale i na najrýchlejší gól na jar proti Zvolenu.”

Za každý strelecký zápis sa vo futbalových kabínach tradične zvykne medzi hráčmi aj platiť. Bolo to tak aj vo vašom prípade?

“V kabínach sa podľa môjho názoru nielen traduje, ale je to tak všade, že v nich prevažujú aj interné zákony. Tie by mal každý z hráčov rešpektovať najmä kvôli tomu, aby v mužstve prevládala čo najlepšia psychická pohoda. Čo sa týka mňa, hetrik proti Starej Ľubovni ma síce dokázal veľmi potešiť, no na druhej strane predsa len jeho dosiahnutie ma stálo vari najviac. Keďže však celková finančná situácia v klube nebola v tom čase stabilná, v ďalších stretnutiach som už radšej až taký počet gólov nedával, aby som si peniaze za presné zásahy ušetril.”

Kedy ste si začali definitívne uvedomovať, že sa v kolektíve stanete najlepším strelcom v tomto súťažnom ročníku?

“Mňa osobne najviac tešilo, že sme boli tímom, ktorý dokázal v odvete v stretnutiach zaskočiť mnohých súperov. Nešlo mi vôbec o to, aby som bol najlepším strelcom, ale o čo najpriaznivejšie výsledky 〜 mužstva. Myslím si, že moja spolupráca s hráčmi bola na vysokej úrovni a navzájom sme pre úspechy urobili, čo bolo v našich silách. Musím pripomenúť, že v jarnej časti sme nehrali o nič lepšie ako to bolo v prvej polovici súťaže, no predsa len v odvete sme mali v stretnutiach jednoznačne viac povestného šťastia a strelecky sa aj častejšie presadzovali.”

Neprepadli vás po sezóne pocity, že tých gólov mohlo byť i viac?

“Tieto myšlienky, čo mohlo byť v zápase lepšie, podľa mňa preberá každý futbalista až po zápase. Inak to nie je ani v mojom prípade, ale, ako som už spomínal, aj keď mi snaha nechýbala, žiaľ, prišlo aj k niekoľkým momentom, v ktorých som sa mohol v zakončení presadiť, no nevyšlo to.”

Počas vašej doterajšej kariéry ste už v nie jednom klube zásluhou vynikajúcej koncovky splnili azda všetky priania zainteresovaných a trénerov. V čom sa podľa vášho úsudku ukrýva hlavná sila tohto vášho kanonierskeho umenia?

“Či už to bolo vo Vysokých Tatrách, alebo teraz v Poprade, pocity kanoniera sú pre mňa všade rovnaké. Som veľmi rád, že fanúšikovia mi stále veria a ja som ich zatiaľ nesklamal. Momentálne mi je ťažko posúdiť, kde to bolo u mňa lepšie, pretože v obidvoch kluboch mi prejavujú dôveru. Ja si ale stále uvedomujem, že, ak chcem, aby sa mi darilo aj v nastávajúcom období, musím naďalej naplno zodpovedne trénovať a veriť, že svoje strelecké konto budem zvyšovať.”

Zvykli ste každý presný zásah sláviť rovnakým spôsobom?

“Na každé stretnutie sa usilujem ísť čo najviac koncentrovaný s tým, aby sa mi v ňom podarilo presadiť čo najskôr. Súvisí to automaticky aj s túžbou pomôcť celému mužstvu, pretože, keď to dokážem, v ďalšom priebehu zápasu sa nám hrá jednoduchšie. Neviem, či si to už diváci v stretnutiach všimli, ale u mňa prevláda jeden zvyk a tým je, že po každom dosiahnutom góle ako prvé sa vždy prežehnám a až potom sa so spoluhráčmi radujem.”

Môžete považovať túto sezónu za jednu z najrozmanitejších, odkedy hrávate za seniorov?

“Kto popradský futbal v tejto sezóne pozorne sledoval, určite postrehol množstvo zaujímavých vecí a vplyvov, ktoré ho sprevádzali. Už jesenná časť ukázala, že o tento šport v tomto meste nie je dostatočný záujem, aký by bol potrebný. Jasnou rečou o tom hovoril katastrofálny stav hracej plochy, na ktorej sme nemohli nielenže trénovať, ale ani odohrávať majstrovské zápasy. Vyše mesiaca sme museli využívať hracie plochy v okolí, takže sme stále iba niekde hosťovali. Postupom času sa však situácia, našťastie, stabilizovala a mužstvo sa natoľko vzchopilo, že sa dostalo do správnej hernej pohody. Osobne som však takúto zvláštnu sezónu so šťastným koncom zatiaľ nezažil a predpokladám, že v nastávajúcej kariére už ani nezažijem. Veľmi ma teší najmä to, že sme mali fantastickú jar, v ktorej sme skončili ako tretie najúspešnejšie mužstvo, čo o niečom svedčí. Toľko neočakávaných vecí, čo sprevádzalo túto sezónu je pre každého hráča niečím neobvyklým a určite si na nich spomenie aj potom, keď už sa na futbal bude len pozerať.”

Plánujete pôsobiť v tomto mužstve aj naďalej, alebo vás prenasledujú myšlienky preukázať strelecké kvality v inom klube?

“Čo sa týka môjho účinkovania v Poprade, musím poznamenať, že všetko bude závisieť aj od toho, akým smerom sa vyvinie finančná situácia v klube. Pevne však verím, že i keď to je pre tento klub nesmierne náročné, prostriedky na činnosť klubu a mužstva pre účinkovanie v súťaži sa nájdu a futbal predsa len ožije. V opačnom prípade, ak sa to nepodarí, tak netajím, že konkrétne dve ponuky z klubov, kde majú o moje služby záujem, už mám. O koho však ide, ešte menovať nemienim, pretože, až najbližšie obdobie ukáže, ako sa všetko vyvinie.”

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš