VYSOKÉ TATRY. V najväčšej miere o tom rozhodol zostup do nižšej súťaže, pod ktorý sa podpísali veľmi nečakané straty bodov a výpadky v dôležitých momentoch v jarnej časti. Keďže táto pre Vysoké Tatry elitná liga, v ktorej v regióne doteraz hrali, bola akousi odmenou za nesmierne zanietenie rozvoja futbalu od celého realizačného tímu a hráčov, z vypadnutia mali preto v tomto klube takmer všetci nepríjemné pocity. V nasledujúcom roz– hovore sme sa touto cestou za nevydareným súťažným ročníkom 2010/2011 v FK Vysoké Tatry spoločne obhliadli s ich tajomníkom Milanom Šefcom, ktorému tento kolektívny šport v tomto klube už dlhodobo prirástol k srdcu.

Od postupu do najvyššej regionálnej súťaže v roku 2006 sa v poslednej sezóne ukončilo účinkovanie v tejto pre váš klub významnej lige. Bol zostup do IV. ligy dôvodom k maximálnemu sklamaniu z tohto neúspechu?
„Z môjho pohľadu nejde o sklamanie takého veľkého rázu, ktoré by mohlo narušiť chuť k práci nielen zo strany výboru, ale aj ostatných zainteresovaných ľudí. Myslím si, že po piatich rokoch účinkovania sme najvyššiu regionálnu ligu opustili so cťou. Predvádzali sme pekný futbal, vďaka čomu sme každý rok skončili v konečnej tabuľke do 6. miesta. Navyše sme boli aj podstatným prínosom, no na druhej strane posledná sezóna sa nám žiaľbohu nevydarila. Z tohto neúspechu sa však musíme všetci dôkladne ponaučiť, lebo futbal je vo Vysokých Tatrách popoluškou a už teraz sa pozerám dopredu so vztýčenou hlavou. Napriek tomu, že sme nešťastne zostúpili, nejaké vážne rozhodnutia kvôli tomu nerobím, pretože som si istý, že v hráčskych a mládežníckych kategóriách, ale aj funkcionársky sme postupne dozreli.“

Počas pôsobenia v prevažnej miere medzi najlepšími tímami z východoslovenského kraja sa vám takmer pravidelne podarilo dotiahnuť až do úspešného konca. Z čoho vyplývalo toto pozitívum ?
„Treba poznamenať, že vo všeobecnosti sa V. Tatrám v tejto súťaži hralo veľmi ťažko. Dôvodom k tomu bolo, že na majstrovské stretnutia sme v prevažnej miere cestovali do okolia Košíc, Prešova a Bardejova, kde je silná futbalová základňa. Pre súperov z východnej časti sme boli však nepoznaným účastníkom, pretože máloktorí z nich mali prehľad o zložení a hernej kvalite nášho mužstva. Práve vďaka tomu sa nám podarilo častokrát prekvapiť aj u tímov zo špice tabuľky. Zaskočení ostali z toho nielen hráči, ale aj funkcionári, aký kvalitný káder sa vo Vysokých Tatrách produkoval. Kolektív v prevažnej miere tvorila nielen časť našich hráčov, ale i z podtatranského okolia. Postupom času však v kádri došlo k určitým zmenám, čo bolo sčasti taktiež jednou z príčin zostupu do IV. ligy.“

Nepociťovali ste postupom času príliš sa zvyšujúce nároky na splnenie cieľov a záväzkov, ktoré ste si predurčovali pred štartom jednotlivých ročníkov v III. lige?
„O zvýšených nárokoch hovoriť nemusím, pretože mojím cieľom bolo, aby sme medzi konkurenciou treťoligových mužstiev hrali čo najkrajší oku lahodiaci futbal. Musím ale priznať, že postupom času sa zvýšená pozornosť venovala výstavbe nového ihriska, projektom a vôbec celkovému vybaveniu, nakoľko to naše nespĺňalo kritériá. Touto úlohou sme sa zaoberali ďaleko viac, pretože každý z nás by samozrejme uvítal a bol rád, keby vo Vysokých Tatrách bola k dispozícii kvalitná hracia plocha, ktorej výstavba bola v minulom období prísľubom aj od SFZ. Možno aj kvôli tomu problému sme sčasti dali futbal na vedľajšiu koľaj a keď sme znova zabrali, presvedčili sme sa, že sme tento krok podstúpili už dosť neskoro.“

V dnešnej náročnej ekonomickej dobe postavenej v prevažnej miere na financiách sa ale potvrdilo, že tentokolektívny šport vám vo Vysokých Tatrách nie je vôbec ľahostajný. Čo sa však na druhej strane v najväčšej miere podpísalo na nečakanom zostupe do IV. ligy?
„Na zostupe mal podľa mňa podiel v klube každý z nás. Všetci sme sa dopustili akejsi chyby počnúc mnou a končiac hospodárom, ale aj hráči od brankára až po náhradníkov. Ak by sme sa týmto akýmkoľvek nedostatkom vyhli, dozaista by sme nezostúpili. Do súťaže sme vstúpili raketovým tempom a pracovali na plné obrátky. V podstate do 8. kola sme boli neporazeným mužstvom s dvoma postupujúcimi mužstvami Lokomotívou a Moldavou n/B. Po zimnej príprave sme všetci pevne dúfali, že sa nám podarí skončiť minimálne v strede tabuľky, pretože som presvedčený, že herná kvalita kádra absolútne nenasvedčovala možným problémom z vypadnutia. Bohužiaľ v závere, keď sme zistili, že môžeme z tejto súťaže vypadnúť, sa v nepríjemnom svetle karta obrátila a postupne prejavila nielen labilnosť, ale viac–menej aj psychika hráčov. Najviac sme na to doplatili v úplne ľahkých zápasoch, v ktorých sme boli počas ich priebehu suverénne pánmi na ihrisku. Či už to bol zápas doma so Svitom, ktorý sme prehrali prakticky jednou strelou hostí, alebo so Sp. Podhradím, v ktorom sme ešte dve minúty pred koncom viedli o dva góly, no v samom závere sa nám súboj vymkol z rúk a nakoniec prišli o dôležité dva body. Ako sa v konečnom účtovaní ukázalo, tieto zisky nám veľmi chýbali, pretože o našom zostupe rozhodol iba jeden chýbajúci bod.“

Pre činnosť a kvalitné fungovanie je v každom klube potrebné mať dostatok skúsených a perspektívnych hráčov aj z vlastných radov, ktorí vám v tejto sezóne chýbali. Neprejavilo sa to v určitej miere v negatívnom smere na tomto zostupe?
„Nepochybujem o tom, že III. liga je náročná súťaž a každý jej účastník sa do nej snaží niečo zabudovať z vlastnej liahne. Nejde však o také veľké mestá a FK, ktoré by každý rok dokázali vychovať a zakomponovať do základného treťoligového kádra dvoch až troch hráčov. Podobne je to tak aj v našom klube, kde naše mládežnícke tímy hrajú v okrese a už tu postupne vidieť zodpovednú prácu našich trénerov mládeže. Doplniť káder z vlastných radov jedným, alebo dvoma hráčmi sme už do prípravných zápasov pred jarnou časťou chceli aj my, no zhodou okolností sa nám títo futbalisti zranili a museli sme hrávať s pôvodným tímom. Takéto doplnenie však v budúcnosti môže byť veľmi perspektívne a som si istý, že stále sa dá vychovať a postupne aj zatriediť aspoň dvoch hráčov do seniorského mužstva. Treba si ale na druhej strane uvedomiť, že futbal je hrou kolektívu a asi by každý klamal, keby nedoplnil káder hráčmi aj z iných oblastí. Podstatne dôležité je totiž mať k dispozícii dobrý kolektív nielen na ihrisku, ale aj mimo neho, lebo iba vtedy je predpoklad vytvorenia úspechov u vekovo mladších hráčov. Čo sa týka poslednej sezóny z môjho pohľadu, odkedy pôsobím vo Vysokých Tatrách, bola táto sila kolektívu najslabšou. Chlapci sa totiž v rozhodujúcich chvíľach nevedeli správne zjednotiť, zdravo športovo nazlostiť a mimo zápasu si vytvoriť spoločné stretnutie. Pred úvodom odvetnej časti po zahraničnom jarnom sústredení sa síce pohoda v mužstve zlepšovala, no stačila jedna prehra so Svitom a situácia sa nepríjemne zmenila. Žiaľbohu sa to s nami viezlo až do samého záveru a nešťastný zostup sa nám už nevyhol.“

Ste napriek vypadnutiu odhodlaný pracovať tak, aby vám tento šport prinášal vo Vysokých Tatrách iba spokojnosť a priaznivé výsledky?
„Osobne som typ človeka, pre ktorého je teraz výzvou poctivo zabrať a pre vysokotatranský futbal urobiť ešte viac. Ak sa však pozriem do histórie, som veľmi milo prekvapený, že celý výbor na čele s prezidentom FK sa nezmenil a ostal pohromade. Práve táto skutočnosť je pre nás záväzkom, aby sme sa dokázali v čo najkratšom čase vrátiť naspäť do najvyššej regionálnej ligy a produkovať kvalitný futbal. Dozaista si to prajeme nielen my, ale aj mesto a fanúšikovia Vysokých Tatier. Účinkovanie nášho mužstva minimálne v III. lige by podľa mňa privítal aj podtatranský región, pretože vďaka tomu, by mohli priaznivci vidieť omnoho viac zaujímavejších stretnutí a tie by im navyše aj podstatne spríjemnili deň. Ostáva nám preto veriť, že v IV. lige neustrnieme a svojím herným prejavom budeme prínosom. Musíme si ale uvedomiť, že táto súťaž bude na inej úrovni, pretože v nej je vyvíjaný u súperov zo strany domácich fanúšikov tlak, čo je pre ich hráčov väčšou motiváciou ukázať sa pred spoluobčanmi. My by sme to ale rozlišovať nemali a stále bude našou povinnosťou hrať naplno, pretože len tak sa môžeme dopracovať k úspechom. Našou hlavnou snahou bude vytvoriť čo najlepšie podmienky na to, aby sme cieľové rozhodnutie celého výboru vrátiť sa prípadne už o rok do III. ligy, dokázali splniť.“

Nová sezóna sa v tomto regióne vyznačuje taktiež reorganizáciou súťaží. Uvítali ste podstúpenie tohto kroku, alebo bude to pre váš klub a mužstvo náročnejšou skúškou?
„ O reorganizácii, ku ktorej došlo až v tomto roku, sa hovorilo už skôr. Pre náš klub by to malo byť ďaleko prínosnejšie, ako to bolo doposiaľ. Cestovali sme totiž pravidelne až do tých najvýchodnejších oblastí. Nehovorím, že práve to sa nám stalo osudným, ale častokrát som aj z iných kruhov počul, že cesta k nám je finančne náročná. Mrzí ma, že v poslednom období utrpel aj celý podtatranský región, v ktorom malo podstatné množstvo tímov problémy s vypadnutím a niektoré z nich sa mu nevyhli. Príčin je viacero, ako napríklad nedostatok kvalitných hracích plôch v podobe umelých ihrísk. Najmä tento problém sa snažíme v porovnaní s východoslovenskými klubmi riešiť vlastnými finančnými prostriedkami a silami, čo je pre nás veľmi náročné.“

Čo osobne očakávate a s akými plánmi ešte pôjdete do nastávajúcej sezóny?
„ Sme radi, že aj v nastávajúcej sezóne povedie mužstvo pán Lipnický, ktorý si už teraz stanovil podmienky a nám sa ich podarilo splniť. Zároveň sme ho poverili aj zložením čo najlepšieho kádra, lebo si vytypoval niekoľko hráčov a našou úlohou je do polovice júla mať prehľad o čo najideálnejšej zostavuedo nového súťažného ročníka.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš