V súťažnom ročníku, ktorý povedal svoje posledné slovo už takmer pred mesiacom, musel však nielen kolektív, ale aj samotný klub prejsť predovšetkým v jesennej časti mnohými neočakávanými úskaliami. Našťastie odveta už bola pre Kežmarčanov úplne o niečom inom, a tak ako v predošlých sezónach aj v tejto vďaka vynikajúcemu finišu sa im podarilo medzi elitou týchto štvrtoligových kolektívov tímov nakoniec udržať. O celkových pocitoch z účinkovania v tejto sezóne sme sa spoločne pozhovárali s jednou z hlavných osôb, ktorá nepretržite drží kežmarský futbal pri činnosti, Dušanom Tokarčíkom.

Máte za sebou príliš neľahkú sezónu, v ktorej ste museli vynaložiť dosť výrazné množstvo celkových síl na udržaniu v tejto pre vás už stabilnej súťaži. Z čoho hlavne sa odvíjali tieto starosti?

"Táto sezóna bola doposiaľ najťažšia, akú som počas svojej aktívnej činnosti zažil. Daný fakt malo na svedomí hneď niekoľko dosť nepríjemných okolností. Domáce stretnutia hlavne jesennej časti sme museli kvôli rekonštrukcii ihriska po povodni hrať v Ľubici, kde sme iba ťažko hľadali domáce prostredie. Tréningové možnosti boli veľmi katastrofálne a navyše vlaňajšie letné obdobie sme absolvovali bez vlastnej tréningovej plochy. Tréningové jednotky sme museli realizovať na mini umelom trávniku a už v spomínanej Ľubici. Tieto skutočnosti sa potom v konečnom dôsledku v prvej polovici súťaže negatívne prejavili aj na postavení v spodnej časti tabuľky. Treba však poznamenať, že vo väčšine stretnutí v jesennej časti sa od nás odvrátilo aj športové šťastie, pretože sme ich prehrali len o jediný gól. Napriek nevydarenej jeseni sme však v odvete vôbec nerezignovali a všetci sme pevne verili, že v tejto lige sa udržíme. Pre splnenie tohto cieľa sme urobili, čo bolo v našich silách, a o to viac nás teší záverečný efekt, ktorým bola táto záchrana."

Účinkovanie v tejto lige malo v porovnaní s vlaňajškom aj v tomto ročníku stúpajúcu krivku v jarnej časti zlepšenými výkonmi. Od čoho sa to podľa vášho názoru predovšetkým odvíjalo?

"V jesennej časti súťaže sme síce družstvo posilnili, ale niektorí hráči sa k nám nezachovali férovo a aj napriek dobrým podmienkam prestali bez vysvetlenia trénovať a zúčastňovať sa zápasov. S odstupom času musím konštatovať, že sme vo viacerých prípadoch stavili na zlé typy. Treba priznať, že vzhľadom na to z toho rezultovalo aj naše nelichotivé postavenie v tabuľke. S prípravou na jarnú časť sme začali už v decembri, keď sme oslovili Kežmarčanov - Regitka, Nováka, Krempaského, hrajúcich v tom čase vo Vysokých Tatrách. Postupne sme káder posilnili ešte aj o Palgutu z Hranovnice a Michňáka zo Žakoviec. Tým vznikol základ na vytvorenie kvalitnej partie, ktorá začala poctivo a v hojnom počte trénovať. Absolvovali sme aj herné sústredenie v Piešťanoch a viacero dobrých prípravných stretnutí. Úvod jarnej časti nám však nevyšiel podľa predstáv, ale našťastie všetko sme na želateľnú spokojnosť dohnali v priebehu strednej časti odvety a v záverečných kolách súťaže."

Po ukončení vlaňajšieho ročníka ste stáli pred dosť náročnou úlohou vytvorenia pevnejšieho realizačného tímu, ktorý by aj uľahčil celkovú prácu a správny chod klubu. Podarilo sa vám splniť tieto predsavzatia?

"Doposiaľ sa, bohužiaľ, nič nezmenilo, vari len to, že sme o rok starší a skúsenejší, lebo nikto z oslovených nám pomocnú ruku nepodal. Celú sezónu sme prakticky odtiahli tak ako pred rokom a našťastie pre nás s úspešným koncom. Realizačný tím bol tvorený iba mnou ako predsedom a mojimi najbližšími spolupracovníkmi, ktorými boli Marián Litvin s Milošom Labusom. Aj v tejto sezóne bolo našou hlavnou snahou postarať sa o to, aby sa tento šport v Kežmarku naďalej zachoval, čo sme napriek mnohým nečakaným prekážkam predsa len zásluhou skvelého finišu dokázali. Čo sa týka najbližšej sezóny 2011/2012, situácia v realizačnom tíme sa v podstate tiež veľmi nezmení až na fakt, že hlavným koučom bude Miroslav Dunčko, ktorý pôsobil pri trénerskom kormidle v Levoči."

Ako by ste zhodnotili úroveň súťaže, ktorá sa prejavila v podstate až na lídra z B. N. Vsi pomerne vzácnou vyrovnanosťou?

"Naša súťaž - IV. liga Sever sa toho aj minulého roku vyznačovala veľkou vyrovnanosťou. Vyčnievali v nej len prvé tri družstvá, ktoré preukazovali lepšiu a stabilnú výkonnosť. Je paradoxom, že nám sa proti týmto súperom hralo lepšie a získavali sme vo vzájomných meraniach síl cenné skalpy. Ťažšie nám to naopak išlo s našimi susedmi v tabuľke, s ktorými sme strácali veľa cenných bodov a tie nám potom chýbali."

Vytvárať podmienky pre celkovú činnosť a existenciu futbalu je v dnešnej príliš náročnej dobe takmer pre každý klub neľahkou záležitosťou. Aké kroky doposiaľ podstúpil váš FK?

"Čo sa týka financií v športe, ktoré sú indikáciou úspechu, respektíve neúspechu, situácia nie je v súčasnosti lichotivá v žiadnom klube. Jednou z našich hlavných úloh počas celého roka je získavanie finančných prostriedkov od sponzorských subjektov, čo sa nám darí so striedavými úspechmi. Pomocnú ruku nám v tejto neľahkej situácii podáva hlavne mesto Kežmarok, ktoré je zároveň naším najštedrejším sponzorom, za čo mu neustále od nás patrí poďakovanie."

Bude tohtoročná sezóna so šťastným koncom impulzom k zlepšenému a ľahšiemu účinkovaniu v ďalšom ročníku?

"Už teraz robíme všetko pre to, aby sa scenár z minulého roka neopakoval. Dôležité je, aby sme od prvého kola získali čo najviac bodov a nedostali sa do mínusu. Taktiež pokladám za potrebné vytvoriť si dobrú psychickú pohodu v kolektíve, no tá sa dostaví len kvalitne predvedenou hrou a pribúdajúcimi bodmi na našom konte. Družstvo, ktoré sa dokázalo v súťaži úspešne zachrániť, chceme jednoznačne udržať pokope a v úmysle ho máme aj posilniť minimálne na každom poste."

Pre úspešné pôsobenie je určite nesmierne dôležité aj vytvorenie stabilného a silného kádra. Budete čerpať z odchovancov, alebo máte v pláne doplniť ho aj perspektívnejšími a skúsenejšími hráčmi z iných klubov?

"Samozrejme, že najvýhodnejšie je družstvo poskladať s vlastných radov. Súčasná situácia v tíme však kvôli pracovným alebo študijným povinnostiam nám velí siahnuť aj po posilách z okolia. Značnú časť nášho kádra však budú tvoriť odchovanci, ktorých vhodne doplní skúsená enkláva zo susedného Popradu."

Počas vašej dlhodobej kariéry medzi troma žrďami už asi nikto z futbalových zanietencov nepochybuje o množstve doposiaľ získaných skúseností, aké ste odovzdali v každej futbalovej oblasti. Nachádza
sa však medzi nimi v súčasnosti niečo, čo by ste ešte veľmi chceli splniť?

"Futbal ako populárny kolektívny šport je vlastne moja vášeň, záľuba, a počas viac ako 25-ročnej aktívnej činnosti som odohral stretnutia v 3. lige, z ktorej sme v Rožňave postúpili do druhej najvyššej súťaže na Slovensku. V mojej trénerskej činnosti rád spomínam na postup starších žiakov Kežmarku do prvej žiackej ligy, kde sme odohrali so cťou dve sezóny a v roku 2005 sme sa stali aj majstrami Slovenskej republiky v malom futbale starších žiakov. A z čoho by som mal naozaj radosť a verím, že aj ľudia v tunajšom regióne, je dostať futbal v Kežmarku na vyššie méty, či už vo funkcionárskej stoličke, alebo aj ako tréner. Táto moja túžba alebo predstava si však vyžaduje neustálu tímovú prácu, podporu rôznych podnikateľských subjektov a k tomu tiež aj trochu šťastia. Som preto pevne presvedčený, že budúcnosť futbalu v Kežmarku bude v nasledujúcich rokoch ružovejšia."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš