Štvrtáci Stanko a Bohuš z Hrabušíc (okres Spišská Nová Ves) sú nerozluční kamaráti. Stanko je nepočujúci, nosí načúvací strojček. Niekedy má epileptické záchvaty. Pri jednom z nich na futbalovom ihrisku mu život zachránil jeho kamarát Bohuš. Vytiahol mu jazyk, aby sa nezadusil a dal mu umelé dýchanie. V náručí potom Stanka tento 11-ročný malý hrdina niesol až domov.
HRABUŠICE. Stanko Pokoš (10) a Bohuš Kroščen (11) sú spolužiakmi už od škôlky. Ich úprimné kamarátstvo im možno závidieť. Silný okamih, v ktorom sa obaja chlapci ocitli, ich kamarátstvo ešte viac upevnil.
Emília Balážiková je triednou učiteľkou 4. B triedy. Učí 17 žiakov, z toho traja sú integrovaní. Stanko ako nepočujúci ťažšie rozpráva a trápia ho epileptické záchvaty. V triede mu však všetci pomáhajú a napriek hendikepu napreduje v učení a snaží sa zo všetkých síl.
„V škole mám najradšej čítanie a písanie, aj slovenský jazyk,“ prezrádza školák.
Oporou je mu práve Bohuš. „Sú nerozlučnou dvojicou. Bohuš Stankovi vo všetkom pomáha. Tak to bolo aj počas jeho ostatného záchvatu. Bohuš nestratil duchaprítomnosť a kamarátovi pomohol. Myslím si, že si zaslúži naše uznanie,“ zdôraznila E. Balážiková.
A hoci obaja kamaráti si dnes už užívajú prázdniny, na takmer osudný okamih nik z nich nezabudne.
Bohuš: Ďakoval som Bohu, že žije
„Šiel som so Stankom na ihrisko zahrať si futbal. Pri hre sa šmykol a spadol na chrbát, udrel sa o tyč a stratil dych, nemohol sa nadýchnuť. Priskočil som k nemu, otvoril ústa a videl zapadnutý jazyk. Vytiahol som mu ho z hrdla, lebo chrčal a dusil sa. Dýchal som mu do úst a masíroval srdce. Oči mal vyvrátene, videl som mu len bielka. Veľmi som sa zľakol. Vedel som o ňom, že máva epileptické záchvaty, držal som ho v náručí, aby sa nedoudieral. Zavolal som na pomoc jedno staršie dievča, ktoré stálo neďaleko. Ona však len mávla rukou a nepomohla. Nikto iný tam nebol. Vzal som Stanka na ruky a niesol som ho sám domov. Keď som nevládal, vliekol som ho. Ešte dobre, že je taký chudý a ja som silný. Až pri kostole sa mu polepšilo, začal ma vnímať a pomaly chodiť. Vydýchol som si. Ďakoval som Bohu za to, že Stanko žije, že sme to spolu dokázali,“ zaspomínal Bohuš.
Stanko na svojho kamaráta a najnovšie i záchrancu nedá dopustiť. „Mám ho rád, je môj najlepší kamarát,“ prezradil s úsmevom.
Stanko je najstarším z troch súrodencov, vychováva ho jeho babka. Tá na neho dáva neustále pozor, no nie vždy môže byť s ním. „Som rada, že Bohuš môjmu vnukovi pomohol, veď mu zachránil život,“povedala Stankova babka.
Učiteľka: Stanko je miláčik triedy
Podľa slov triednej učiteľky medzi žiakmi v triede panuje láska. Keďže ide o vyrovnávaciu triedu, každý krôčik vpred je obrovským krokom. „Stanko je miláčikom triedy, každý mu chce pomáhať. Deti si pomáhajú v drobnostiach, ale sú to miestami hrdinské činy,“ prezradila.
Na Bohuša je aj ona hrdá. „V triede som žiakom povedala, čo je potrebné urobiť, ak by Stanko dostal záchvat. Učili sme sa, ako podať prvú pomoc. Bohuš si to zapamätal a vo chvíli, keď bolo potrebné zachrániť ľudský život, ani na minútku nezaváhal,“ uviedla E. Balážiková.
Skutok malého chlapca ocenila aj starostka obce Janka Skokanová (KDH), tá pred celou školou vyzdvihla hrdinstvo malého školáka a naplánovala aj špeciálne prijatie na obecnom úrade.
Bohušov hrdinský čin E. Balážiková spísala a poslala do nominácií na detský čin roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
