STARÁ ĽUBOVŇA. Vedenie mesta žiadalo zakúpiť klimatizáciu najmä kvôli vysokým teplotám. Tie pretrvávajú počas horúčav hlavne v podkroví budovy. Špeciálne zariadenie pre polovicu úradu by vyšlo asi na 15-tisíc eur.
„Pri toľkom množstve agendy sa človek potrebuje sústrediť. Keď je horúčava, vôbec to nepridáva na koncentrácii. Môžete mať otvorené okno, aj tak je tu poriadne dusno,“ povedala nám pracovníčka, ktorá nechcela byť menovaná. V podobnom duchu sa vyjadrili aj ďalší dvaja zamestnanci z najvyššieho poschodia.
Primátor: Klimatizácia nie je luxus
V podkroví mestského úradu má kanceláriu aj primátor Michal Biganič (nez.). Podľa neho sa tam v extrémnych teplotách pracovať nedá. „Klimatizácia nie je ani luxus, ani rozkoš. Prednedávnom sme tu mali na návšteve šéfku Národného inšpektorátu práce. Sedela tu pol hodiny a povedala, že nám tu pošle hygienu a tá nám zakáže v priestoroch pracovať,“ poznamenal.
Klimatizácia nie je pre poslancov prioritou
Na spomínanom poschodí budovy pracuje 17 zamestnancov. Klimatizácia by stála podľa prepočtov okolo 15-tisíc eur. „Cenu sme prepočítavali na objem. Je možné, že pri verejnej súťaže by bola nižšia,“ poznamenal prednosta Anton Karniš.
Poslanci ale návrh vedenia mesta do rozpočtu jednohlasne nezapočítali. Držali sa aj odporúčania finančno-ekonomickej komisie. „Podľa nášho názoru sú dôležitejšie a prioritnejšie úlohy v rozvojovom programe,“ poznamenal jej predseda i poslanec Milan Knapík (koalícia KDH, SaS, SDKÚ-DS).
Mesto totiž v súčasnosti ťažia výdavky na spolufinancovanie veľkých projektov, ako sú rekonštrukcia športovej haly, zimného štadióna, ale i revitalizácia centra. O najväčšej investícii z pokladnice však musia uvažovať poslanci pri zriadení sociálneho centra pre seniorov.
Na zlé podmienky upozornila zdravotná služba
Potrebu klimatizácie mesto opieralo aj o závery Pracovnej zdravotnej služby firmy PaLS. Tá robila podľa zákona záznam z obhliadky pracoviska ešte v máji 2010. Išlo však o odporúčací charakter. Podkrovné priestory nespĺňajú v letných mesiacoch optimálne mikroklimatické podmienky,“ uviedla v správe.
Vedenie mesta na presadenie klimatizácie použilo aj argument súvisiaci s kolektívnou zmluvou s odborármi na mestskom úrade. „Odborárska organizácia žiadala, aby sa v zmysle pracovného poriadku zabezpečila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,“ povedal A. Karniš.
Radnica rozhodnutie poslancov akceptovala
Vedenie mesta rozhodnutie poslancov akceptovalo. „Samozrejme, že na tom netrváme. Keď nebolo klimatizačné zariadenie doteraz, nemusí byť ani ďalších desať rokov. Zo svojej pozície však považujem za povinnosť informovať, že ešte v minulosti, keď som robil prednostu za primátora Orlovského, jedna z požiadaviek architekta bola zabezpečiť klímu do horných priestorov úradu,“ povedal A. Karniš.
Faktom ale je, že až doteraz sa podobná oficiálna požiadavka pred poslancami neobjavila.
Fakty
Čo hovorí vyhláška
Vyhláška ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci upravuje rozsah optimálnej a prípustnej teploty v pracovnom prostredí pre triedy prác podľa energetického výdaja.
Pre administratívne práce je pre teplé obdobie roka (čo znamená priemerná denná vonkajšia teplota vzduchu 13 stupňov Celzia a viac – pozn.) rozsah optimálnej teploty 23 - 27 stupňov Celzia. Rozsah prípustnej teploty je 20 až 28 stupňov Celzia.
rin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš