POPRAD. Dvadsaťtriročný Popradčan Jakub Bobovčák mal už od malička blízko k adrenalínovým športom. „Adrenalín máme v rodine. Otec je horolezec a mamka skialpinistka,“ rozhovoril sa.

Rodičia ho od malička viedli ku kontaktu s prírodou a aj jeho otec kedysi dávno začal letecký výcvik, no nedokončil ho. „Ešte ako malý som objavil otcov letecký zápisník a to bol asi prvý impulz, ktorý ma k lietaniu nasmeroval,“ priblížil Jakub.

Sen bol na dosah

Ako dieťa skladal Bobovčák lietajúce modely. Najsilnejším bol pre neho zážitok, keď mu nad hlavou preleteli legendárne Biele albatrosy.

„Raz som v meste objavil starý leták, podľa ktorého hľadali do aeroklubu mladých pilotov a tak som nezaváhal,“ opísal svoje začiatky. Počas štúdia na strednej škole sa venoval bezmotorovému lietaniu a držal sa jediného cieľa. „Vždy som chcel pilotovať veľké dopravné lietadlá,“ prezradil.

Mladý pilot sa dostal na vysokú školu do Žiliny a veľké lietanie bolo na dosah. „Podmienkou bolo získať zdravotný preukaz prvej triedy. Po dvoch mesiacoch štúdia som šiel na prehliadku do Košíc a tam mi zistili zhoršenú farbocitlivosť. Nemohol som pokračovať vo výcviku a preradili ma na iný odbor,“ zdôveril sa Jakub.

Krutý verdikt: Lietať nemôžete

Sklamanie bolo o to väčšie, keď po prvom dni testov zaznel verdikt, že lietať nemôže vôbec. „Bol som veľmi sklamaný. Už som pokukoval po padákoch a hľadal iné riešenia,“ doplnil. Napokon všetko dobre dopadlo a lietanie mu úplne nezatrhli. „Začal som študovať prevádzku a ekonomiku lietania a zameral som sa na vetrone v Aeroklube. Postupne zo mňa sklamanie opadlo a som rád, že lietam na vetroni. Ušetril som peniaze a dostal som sa k niečomu, čo ma naozaj baví,“ povedal.

Pristál v poli, bál sa o lietadlo

Jakub Bobovčák lietanie odporúča každému, kto chce skúsiť niečo adrenalínové. „Je to nádherný šport a nie je ani finančne náročný. Stojí to od tisíc do tisícpäťsto eur, podľa výkonnosti. Ani ja som to nemal jednoduché a na kurz som si musel od šestnástich zarábať,“ vysvetlil.

Prvé lietadlo, ktoré sám pilotoval bol Blaník L-13. „Na ňom som začal, na ňom lietam a na ňom aj vyučujem nových pilotov v klube,“ dodal. Na otázku, či sa niekedy v lietadle bál, odpovedal s úsmevom.

„Bolo to len raz v živote, keď som si vybral plochu na pristávanie mimo letiska a zistil som, že mierim rovno do poľa s kukuricou. Nebál som sa však o seba, ale o lietadlo, aby som ho nepoškodil,“ zaspomínal si.

Koniec dobrý, všetko dobré

Nakoniec je tento sympatický Popradčan rád, že si s vetroňom splnil tento – nemenej vzácny sen. „Dosiahol som to, čo som chcel. Som pilotom vetroňa, školím nových žiakov. Chcem sa tomu venovať naďalej, chodiť na preteky a raz si vyskúšať leteckú akrobaciu,“ vymenoval mladý pilot.

Ako každý v živote, aj on má svoje vzory. „Mojím je Poliak Sebastian Kawa, ktorý je jedným z najlepších plachtárov na svete,“ spomenul. A čím je lietanie v Poprade také úžasné? „Naše veľhory sú plusom, ktorý inde nezažijete. Ten pohľad je nenahraditeľný,“ uzavrel Jakub Bobovčák.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš