moch okolo rozvoja športu tam prakticky niet ani reči.
Ako príklad možno uviesť, že každá stredisková obec má k dispozícii modernú športovú halu, v ktorej majú mnohí vynikajúcu možnosť na rozvoj aktívneho pohybu a síl. O tomto darčeku, po ktorom mnohí v našom okrese už veľmi dlhodobo túžia, však zatiaľ nemôže byť ani reči. Treba navyše zdôrazniť, že jedny z najväčších obcí v našom okrese, akými sú napr. Hniezdne alebo V. Lipník, ani v tomto storočí nemajú telocvične a tie by si boli určite zaslúžili.
Mesto Stará Ľubovňa ma v súčasnom období síce 5 telocviční, ale napriek tomu, že sa v nich dajú hrať rôzne súťaže, tak v niektorých z nich, či už na ZŠ Komenského, Levočská, ale aj Cyrila a Metoda, nie je možnosť sa po stretnutiach osprchovať, čo je pre aktívneho športovca nutnosť. S vedomím, že zdravie je a vždy bude najdôležitejšou vecou v živote, je potom viac–menej prinútený cestovať domov niekedy až desiatky kilometrov s dosť nepríjemnou spomienkou na Starú Ľubovňu. Najviac zmiešané pocity majú asi tí, ktorí už mali možnosť súťažiť v rôznych rozvojových krajinách, kde o chýbajúcej, pre človeka nevyhnutnej hygiene nikto nepochybuje a jej kvalitné vybudovanie je vzácnosť.
Okrem tejto povinnosti sa však treba zamyslieť aj nad problémom, ktorý staroľubovniansky mládežnícky futbal, ale aj niektoré kolektívne športy dlhodobo trápi a prenasleduje. Jednoznačne to potvrdzujú nelichotivé výsledky na republikovej úrovni, ktoré sú obrazom vytvorených podmienok, aké máme u nás neustále k dispozícii.
Osobne si však myslím, že pre výchovu športových talentov a rozvoj pohybových aktivít svojej mládeže robíme dosť a od zodpovedných zhora by sme si dozaista zaslúžili omnoho viac ako doposiaľ. Každoročnú nesmiernu snahu cítiť hlavne v JUNOŠPORT CLUB zo strany mládežníckych trénerov, ktorí pre výchovu a napredovanie budúcich futbalistov vynakladajú mnoho úsilia a tejto činnosti venujú množstvo svojho voľného času. Treba však podotknúť, že práca pri tejto najpopulárnejšej kolektívnej hre na svete v Starej Ľubovni nie je vôbec jednoduchá, pretože v dnešnej náročnej dobe sa zdá, akoby tu futbal stál na hlinených nohách, dýchal z posledného.
Všetci tí, pre ktorých je futbal s bohatou a pestrou históriou v tomto meste a FK srdcovou záležitosťou, určite nepripustia akýkoľvek totálny úpadok. V najväčšej možnej miere sa o to dozaista postarajú skúsení tréneri mládeže, žijúci v Starej Ľubovni a pôsobiaci práve vo futbalovej škole Junošport club. Treba podotknúť, že už dlhodobo sa venujú tomuto pre nich už obľúbenému koučingu a cez ich ruky prešlo množstvo talentov. Navyše, cieľom tejto futbalovej školy nie je len dávať šancu talentom, ale priestor dostávajú všetci, ktorí chcú a majú chuť športovať. Kto by sa nepotešil, keď jeho odchovanec z klubu sa presadí v niektorom špičkovom mužstve. Nie všetci budú mať to šťastie, ale my sme radi, keď základy, ktoré dostanú v klube, si prenesú do života.
Futbal môžu hrať aj na amatérskej úrovni alebo vôbec. Nepochybne však skvelé spomienky na prvé futbalové kroky, prvý turnaj a s tým spojenú prvú noc na tomto športovom podujatí bez rodičov a na prvú medailu – na to sa nikdy nezabúda. Vedieť žiť v kolektíve a obetovať sa preňho, nielen keď sa darí, ale aj keď to nejde, to nedokáže každý, no treba si uvedomiť, že v kolektívnych športoch je to nevyhnutnosť.
O tom, že veľké ihrisko s umelým povrchom v našich klimatických podmienkach je nevyhnutné, ak chceme napredovať, je samozrejme zbytočne rozprávať. Lipany, Sabinov ich už majú, aj Spišská Belá ho práve dokončuje. Všetci urobili tento dôležitý krok, pretože rozvoj atraktívneho futbalu je pre nich prvoradým. Chýbajú nám však aj trávnaté tréningové ihriská! Napriek tomu, že naša futbalová škola Junošport je dobre známa či už na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sa v rámci možnosti zúčastňuje na rôznych mnohých turnajoch, ostane niekedy až prekvapená, v akých náročných podmienkach pri výchove talentov musí pracovať ona.
A čo muži? Ani stolní tenisti, ani volejbalisti nemôžu dôstojne reprezentovať naše mesto a musia sa spoliehať len na vlastných odchovancov. Futbal taktiež nie je výnimkou. Lenže pri terajších finančných možnostiach reprezentujú náš klub a mesto taktiež len odchovanci našej futbalovej školy, až na Jožka Pekára, ktorého trvalé bydlisko je Ľubotín. Vedeli sme, že to bude ťažké, veď vekovo mladé mužstvo potrebuje „dozrieť“ a pri vhodnom doplnení môžeme pomýšľať na lepšie výsledky. Chlapcom nemožno vyčítať snahu a bojovnosť, ale na túto súťaž je to málo. Bolo by jednoduché odstúpiť zo súťaže, a možno by sa aj niektorí potešili. Vieme však, že futbalu rozumie každý, ale tréner ani hráči si určite nezaslúžia počúvať vás, „veľkých“ fanúšikov. Tí sú už raz takí, že vedia kritizovať a nadávať, to každý z nás vie. No pomôcť, to už nie je ich parketa. Verte, v živote, ale aj v športe nie je každý deň nedeľa, ale je potrebné aj ostatné dni prežiť a robiť všetko pre to, aby bola opäť nedeľa.
Futbal však privíta a potrebuje oveľa viac pomoci z ich strany, keď už nie finančnú, tak aspoň morálnu.
Nie je tajomstvom, že štát sa k športovcom stavia macošsky. Naši politici majú iné priority, ako sa venovať mládeži, a stačilo by sa pozrieť k našim bratom Čechom, podpora športu je na celkom inej úrovni. Nielen umelé, ale už aj vyhrievané trávnaté ihriská, to už je tam samozrejmosť a potom sa nečudujme, že ich mládežnícke mužstvá sú pravidelnými účastníkmi vrcholových podujatí. Tu je otázka aj pre nás: „Dávame mládeži dosť, alebo aj my máme iné priority?“ Len reči o tom, ako nám na mládeži záleží, aby nedrogovali, vyhýbali sa alkoholickým nápojom... mládeži nepomôžu.
A tak, ešte raz, ak nepomôžeš, alebo nechceš pomôcť, tak aspoň neubližuj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
