POPRAD. Domáci, vedomí si kvalít a skúseností tohto kolektívu, ktorý zásluhou predvedených výkonov a dosiahnutých výsledkov zamiešal kartami v hornej časti tabuľky, však verili, že v nastúpenom trende sa im podarí naďalej pokračovať a sériu neprehraných zápasov natiahnu už na dvanásť. Splniť tento cieľ zároveň štvrtým víťazstvom v rade dokázali a so svojimi najskalnejšími fanúšikmi sa tak rozlúčili výborne. Presvedčili sa však, že cesta k zisku troch bodov bola z posledného kvarteta výhier pre nich tentoraz najťažšia. Túto skutočnosť nám po stretnutí potvrdil aj asistent trénera Vladimír Lajčák, pre ktorého mali ťažko získané tri body jeho tímu veľký význam.
„Išlo o súpera, s ktorým sme doposiaľ počas môjho účinkovania pri trénerskom kormidle v Poprade ešte nevyhrali. V súboji na nás vyrukoval s rovnakou taktikou ako v predošlých dvoch vzájomných zápasoch. Našou snahou bolo dokázať ich čo najlepšie prekombinovať, no ťažký terén bol proti. Súper, naopak, dominoval pozornou defenzívou, z ktorej sa pokúšal vyrážať do rýchlych brejkov. Tie im v prvom polčase takmer splnili účel, no klobúk dolu pred chladnokrvným brankárom a našimi zadákmi, ktorí zaňho v poslednej chvíli zabojovali. Cez prestávku sme si povedali, že tento duel sa nedá uhrať herne, ale iba vybojovať. Hráči si to plne uvedomili a po zmene strán dokázali hostí výrazne prevýšiť, keď vyhrali až 90 percent osobných súbojov, čo bolo rozhodujúce. Aj v tomto meraní síl sa potvrdilo, že súper, ktorý chce dosiahnuť preňho prijateľný výsledok, to nemá vôbec jednoduché, lebo naša súčasná defenzíva aj tentoraz ukázala, že sa nezloží pred nikým a pred ničím. Nepochybujem o tom, že z posledných štyroch víťazstiev práve toto bolo určite najťažšie vybojované. Na vlastnej pôde ide navyše o veľmi dôležité tri body, pretože vzhľadom na nepriaznivú domácu bilanciu sme si ani nič iné ako takýto úspech nepriali. Keďže naše postavenie je vzhľadom na podmienky, v akých pracujeme, zázračné, pevne verím, že ho dokážeme potvrdiť aj na záver jesene v Ružinej, kde chceme aj zásluhou stáleho entuziazmu hráčov ukázať, ako nás futbal všetkých teší.”
Kanonier Maťaš sa vracia
Po dlhšej odmlke spôsobenej zranením predviedol poctivý výkon aj známy kanonier Martin Maťaš. Z vydarenej domácej rozlúčky mal, samozrejme, so spoluhráčmi radosť aj on sám. Ako však poznamenal, cesta k trom bodom nebola pre mužstvo absolútne jednoduchá, pretože išlo o jeden z najkvalitnejších kolektívov zo špice tabuľky. „Podľa mňa hostia spod Urpína nám dali za pravdu, že ide o jedno z najlepších mužstiev z horných priečok tabuľky, čo bolo vidieť aj na preukázaných prednostiach a taktike hráčov, ktorí nám párkrát nebezpečne pohrozili po rýchlych brejkoch. Som rád, že po dvoch prehrách s týmto súperom v minulosti sme aj my ukázali, že máme vyzreté a skúsené mužstvo. Veľký podiel na získanom skalpe má však najmä náš gólman, ktorý si plne zastal svoj post a Matúš Bendík, ktorý v dvoch prípadoch v poslednej chvíli zatiahol ručnú brzdu, za čo sme im všetci veľmi vďační. Hneď po zmene strán sme dokázali vsietiť vytúžený gól, po ktorom sme to už s prehľadom dohrali. Keďže v súčasnosti hráme automaticky všetci v pohode, v zápasoch sa nám nesmierne darí a aj na posledný jesenný zápas do Ružinej ideme s úmyslom, že nemáme čo stratiť a možno sa nám podarí priviezť si domov ďalší bodový úlovok. Keďže však domáci disponujú radom skúsených starších hráčov, nebude to pre nás vôbec jednoduché. My však aj v tomto stretnutí chceme potvrdiť naše skvelé postavenie v tabuľke, ktoré nie je náhodné. Potrebné k tomu bude však nájsť efektívnu cestu ku gólom a postarať sa o to, aby naše najlepšie zadné dvierka medzi mužstvami v celej lige ostali opäť neporušené.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
