Choroba ho vracala stále späť do Tatier a tie sa mu stali inšpiráciou i druhým domovom.
TATRANSKÁ POLIANKA. Tvorba Mikuláša Jacečka nie je Tatrancom úplne neznáma. Už viackrát vystavoval svoje práce v priestoroch Tatranskej galérie vo Vile Flóra.
„Jeho cyklus venovaný Tatrám ma natoľko zaujal, že ma to inšpirovalo k vytvoreniu jeho monografie,“ povedala autorka knihy a riaditeľka Tatranskej galérie Anna Ondrušeková.
Podľa nej je tento človek zaujímavý tým, že ako fotograf amatér sa svojou snaživosťou a chcením prepracoval na vynikajúceho umelca.
„Líši sa od ostatných tým, že v záberoch hľadá niečo viac, nie len pozadie Tatier. Má na to ako dôchodca čas a na pravý moment si vie počkať,“ dodala Ondrušeková, ktorá sa tak rozhodla zhrnúť Jacečkove životné osudy a pretlmočiť ich do jeho tvorby.
V Tatrách je ako doma
Pre Mikuláša Jacečka sú Tatry druhým domovom. „Chodím sem už tridsať štyri rokov na liečenia, mnohokrát nepretržite aj na tri mesiace. Tatry pre mňa znamenajú život, lebo tie mi vrátili zdravie,“ zdôraznil sedemdesiatjedenročný fotograf.
Ten je s týmto prostredím prepojený. „Viacerým stromom som dal meno. Vyžaloval som sa im, aj som si pri nich poplakal,“ priznal sa.
Jacečko sa stal počas svojej tvorby doslova pojmom vo svete fotografie. „Mám šesťdesiat samostatných výstav po celom svete. Hrdý som na zbierku krížov, ktoré vystavujem v pápežskom Ústave Sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ale aj na zbierku o Slovensku v kanadskom Toronte,“ pochválil sa autor.
Fotky pre Tatry
Ako hovorí, kniha V zrkadle spomienok nie je jedinou z jeho tvorby. „Mám už tri. Táto je akýmsi zhrnutím mojej práce,“ dodal.
Ako poďakovanie chce tento Zemplínčan časť svojej zbierky fotografií venovať tatranským ľuďom. „To je to jediné čo môžem Tatrám zanechať na pamiatku. Tatranská galéria už má štyridsať originálnych negatívov, niečo dám do múzea TANAP-u a časť mestu Vysoké Tatry. Nepýtam za to honorár. Jedinou podmienkou je, aby fotky boli pokope a nie rozlezené niekde po kanceláriách,“ zdôveril sa Jacečko.
Fakty
Mikuláš Jacečko
Narodil sa 26. marca 1940 v Habure na východnom Slovensku, ale vyrastal v Humennom. Po skončení štúdia pracoval ako odborný asistent na Vysokej škole dopravnej v Žiline, či ako odborný pracovník vo Vlastivednom múzeu v Humennom.
Od svojich päťdesiatich rokov je na invalidnom dôchodku a odvtedy žije v obci Vinné, kde sa začína venovať fotografii systematicky. Nepovažuje sa za profesionála. Umelecká kritika ho zaraďuje medzi meditačných fotografov – krajinkárov.
V rozpätí rokov 1995 až 2010 vystavoval na takmer šesťdesiatich samostatných výstavách fotografií. Jeho kreativitu zachytávajú ďalšie dve publikácie, Meditácie a Pod Vinianskym hradom.
mv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
