Prekáža im nepomer medzi peniazmi, ktoré idú do rómskej časti a do ostatných. Chcú lepšie cesty, ihrisko pre svoje deti, ale tiež naspäť kultúrny dom.
STARÁ ĽUBOVŇA. List od obyvateľov prišiel na mestský úrad aj s desiatkami podpisov. Ľudia v ňom uvádzajú, že všetka podpora ide na konto obyvateľov tamojšej osady. Mesto je s nespokojnými občanmi pripravené diskutovať.
Nálady v Podsadku vznikli po tom, ako mesto odkúpilo nehnuteľnosť, v ktorej bude škola pre znevýhodnených.
„Zaujíma sa niekto, v akom stave sú cesty v obci? Viete o tom, že tu žijú aj 'biele' rodiny, ktoré majú malé deti a tie sa nemajú kde hrať? Aj škola a škôlka boli odovzdané Rómom, a to nie v stave, aký si pamätáme my, ale modernizované s nemalými investíciami,“ napísali ľudia v otvorenom liste. Poukazujú tiež na skutočnosť, že tunajší kultúrny dom už neslúži im, ale Rómom.
Mesto chce hľadať riešenie
Faktom je, že systém nepozná kľúč, v ktorom by sa financie prerozdeľovali z pohľadu národností či etník. Vedenie mesta však bude s ľuďmi aj tak hovoriť.
„Napriek tomu, že petícia od občanov z Podsadku nespĺňa všetky predpísané náležitosti, chceme sa s nimi aj na úrovni primátora stretnúť a diskutovať. Vypočujeme si požiadavky a budeme hľadať spoločné riešenie,“ povedal Anton Karniš, prednosta mestského úradu v Starej Ľubovni.
Prednosta: Kultúrny dom bude užívaniaschopný
Podľa radnice kultúrny dom, kde v súčasnosti funguje komunitné centrum, bude môcť od marca využívať aj verejnosť. Občania totiž pripomenuli, že v minulosti tu mali svadby, schôdze či kary.
„Kultúrny dom dáme do poriadku tak, aby tu bola užívaniaschopná sála. Na poschodí ponecháme isté priestory komunitnému centru, ale aj pre iné aktivity pre všetkých občanov Podsadku nerozlišujúc,“ dodal prednosta.
Nevylučuje sa ani detské ihrisko
Výčitku ľudí, že mesto dlhodobo zabúda na tunajšie nerómske deti, mesto pripúšťa. Prípadná výstavba detského ihriska preto nie je vylúčená. „Je pravdou, že tam nemáme priestory. Doteraz si však nepamätám ani na jednu požiadavku, a to ani z úst poslancov za Podsadek. Berieme to však na vedomie a keď nájdeme lokalitu, môžeme to riešiť,“ povedal A. Karniš. Nevylúčil ani to, že v mestskej časti by sa mohli opraviť aj poškodené cesty.
Podľa výpisu investičných akcií mesta od roku 2006 až doteraz išli do mestskej časti peniaze na viaceré aktivity. Riešila sa najmä kanalizácia, výspravky ciest, činnosť komunitného centra či miestna základná škola, ktorú navštevujú iba Rómovia.
Zistili sme
Škola má byť pozitívom
Mesto prednedávnom kúpilo budovu bývalej pekárne za 16 600 eur. V nej bude súkromná škola s riaditeľstvom v Kežmarku. Žiaci sa v nej vyučia za murárov, maliarov či šičky. V rámci praxe budovu opravia.
„Chcem, aby naše deti boli vzdelané a mali budúcnosť lepšiu ako sme mali my,“ povedal obyvateľ osady v Podsadku Peter Korčkovský.
Rovnako sa bránia aj študenti. „Sme spokojní s našou školou, že máme budúcnosť. Budeme sa učiť normálne, možno že dosiahneme niečo,“ zhodli sa študenti strednej odbornej školy so sídlom v Kežmarku.
„Myslím si, že každý človek, ktorí zatúži po vzdelaní , tak musí sa preňho vytvoriť nejaký priestor, aby sa mohol realizovať, čiže podľa môjho názoru je to veľmi potrebné,“ neskrýval svoj postoj Peter Gomolák, učiteľ súkromnej strednej odbornej školy, odlúčené pracovisko Stará Ľubovňa, Podsadek.
Zriadenie školy považuje za pozitívne aj vedenie mesta. Má to byť jedno z východísk, ako riešiť sociálne problémy v Podsadku.
ag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
