KLUKNAVA. Kluknavčanka Gabriela Kyseľová pozná tradície, ktoré sa viažu k regiónu Spiša.
Učiteľka základnej školy, dnes už na dôchodku, viedla 36 rokov folklórnu skupinu Kluknavčanka. K zvykom na Luciu mali deti nacvičené pásmo od Kataríny do Vianoc. Ako sa mládež zabávala v tento deň?
„Dievčence oblečené v bielych plachtách s pomúčenou tvárou a husím perom v ruke sa zišli a privolávali Luciu: Svatá Lucia, pric medzi nás, vymec u nás šicke kuty, nech tu planý duch nevstúpi, dnes aj calý rok,“ rozpráva G. Kyseľová.
„Mladé devy vymetali rohy a kúty, aby odohnali zlo a choroby. Keď už bola kuchyňa očistená od zloby, dievčence začali chystať pirohy. Každá z nich napísala na lístok meno chlapca a vložila ho do piroha. Aby vedeli, čí je to piroh, vložili do vnútra aj farebnú šnúrku. Pirohy dali naraz do horúcej vody a sledovali, v akom poradí vyplávajú. To určovalo poradie vydaja.“
Netancovali, aby im nohy neokriveli
V tento deň mládež nesmela tancovať, pretože by im nohy okriveli. Mládenci zase vyrábali drevený stolček s otvorom v strede. Aby mal čarovnú moc, nesmeli použiť žiadny klinec. Kto sa o polnoci na Viliu (Štedrý večer) cez stolček v kostole pozrel, vraj videl všetky strigy z dediny. Aby v dome zdravie prekvitalo, s cesnakom sa na dvere značili krížiky.
Chlapci a dievčatá sa s dňom Lucie lúčili spevom: „Pošla Lucia z našeho domu a s ňu šicke čary, mary, budzeme mi šicke znali, kto v našej dzedzine čarí.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
