POPRAD. Vo veľkej miere sa o to postarali nielen hráči a ich tréneri, ale aj iné subjekty, ktoré vynakladaným entuziazmom držia tento šport neustále pri živote. Výrazný podiel na tejto náročnej práci má aj prezident klubu Pavol Šlosár, s ktorým sme sa bližšie pozreli na súčasnú situáciu tohto športu v FK Poprad.

V posledných rokoch si popradský futbal dokázal na slovenskej scéne vybudovať pevné miesto, no táto skutočnosť doposiaľ akoby ani nezaujala sponzorov a investorov. Čím si toto negatívum osobne vysvetľujete?

”To je skôr otázka na sponzorov a investorov, ja za nich nemôžem hovoriť. Klub po športovej stránke dokázal aj napriek trojročnému nezáujmu z ich strany a finančným problémom napredovať, pokračovať v koncepcii výchovy a zapracovania vlastných odchovancov do A-družstva a tým pádom aj k znižovaniu celkových nákladov na chod klubu. Dnes vieme pracovať na relatívne slušnej úrovni s 50-percentným rozpočtom v porovnaní s tým spred troch rokov a len s vlastnými odchovancami. Nezáujem sponzorov o šport a kultúru je však celoslovenský problém. Firmy a podnikatelia akosi zabudli na to, že je potrebné vytvárať, resp. spolupodieľať sa na mimopracovnom vyžití zamestnancov, resp. občanov daného mesta, obce. Ľudia majú tiež právo zabaviť sa pri kultúrnom alebo športovom podujatí. To buduje svojím spôsobom následne pozitívny vzťah občana k mestu, zamestnanca k značke svojej firmy, resp. k svojmu zamestnávateľovi. Takto to funguje už desaťročia vo vyspelých futbalových krajinách, preto nerozumiem tomu, prečo to nejde u nás. Stačí len, aby samospráva a podnikateľské subjekty daného regiónu spolupracovali. Dostanú tak z toho len pozitívny, synergický efekt.”

Jesenná časť sa vo vašom klube niesla v dosť neľahkej situácii, o čom však dosahované výsledky, najmä seniorov, absolútne nenapovedali. Z čoho to podľa vás vyplývalo?

”Z nezlomnej vôle hráčov, trénerov a funkcionárov urobiť všetko pre to, aby futbal v Poprade sa nedostal tam, kde bol pred niekoľkými rokmi a aby nezanikol, ako sa to stalo už v niektorých mestách. Veľká vďaka a moje osobné uznanie si zaslúžia hlavne hráči a tréneri 'áčka', ktorí aj napriek tomu, že hrali päť mesiacov zadarmo, ukázali nám všetkým, že sú Popradčania s veľkým srdcom a zanietením. Niektorí mladí chlapci dokonca žijú z pôžičiek, pretože sa nenašiel sponzor, ktorý by ich aspoň zamestnal. Pracovať s takými ľuďmi je pre mňa česť, pretože to vždy bolo a je postavené na vzájomnom rešpektovaní sa a o dôvere.”

Futbal v tomto meste má veľmi bohatú históriu a v poslednom desaťročí zaiste aj pestrý vývoj. Ktoré najdôležitejšie kroky bude potrebné podstúpiť k tomu, aby táto hra v nastávajúcom období naďalej napredovala?

”V prvom rade je potrebné zabezpečiť stabilizáciu klubu, či po finančnej, resp. organizačnej stránke. Ak nebude na konferencii v januári schválený rozpočet klubu a jeho pokrytie, je reálne riziko, že A-mužstvo nebude môcť nastúpiť do jarnej časti súťaže. Záväzky, ktoré máme, sa každý rok zvyšujú a platiť faktúry za dopravu, materiál alebo služby sa entuziazmom donekonečna nedá. Na druhej strane pozitívom je, že nadstavba v podobe hlavného ihriska a tréningových plôch naberá viac, než reálne kontúry. Spolu s podmienkami na regeneráciu a celkovou infraštruktúrou, ktoré má región Popradu je to niečo, čo futbalu a celkovo športu ako takému môže len pomôcť napredovať. Budem veľmi rád, ak si to uvedomíme všetci v regióne a popradský futbal bude môcť byť toho neodmysliteľnou súčasťou.”

Vieme veľmi dobre, že futbal je vašou srdcovou záležitosťou. Nakoľko môžete byť spokojný s jeho súčasným vývojom v klube, ale aj doposiaľ osobne vynaloženou prácou počas účinkovania v ňom?

”Spokojný môžem byť z koncepcie a dlhodobej kvalitnej práce v jednotlivých kategóriách. Keď som prišiel pred ôsmimi rokmi do popradského futbalu, dali sme si za cieľ vybudovať systém tak, aby sme mali v mládežníckych kategóriách minimálne 200 chlapcov a aby tým povestným vrcholom pyramídy bolo A-mužstvo dospelých, pozostávajúce z vlastných odchovancov hrajúce druhú celoslovenskú súťaž. Postupnými krokmi sa nám to darí plniť, veď dnes má mládež približne 220 členov, žiacke družstvá hrajú najvyššie súťaže, naši dorastenci sú na hosťovaniach v družstvách hrajúcich prvú dorasteneckú ligu a vrchol tejto pyramídy zložený len z vlastných odchovancov skončil jesennú časť v elitnej slovenskej súťaži na peknom 6. mieste, čo naznačuje, že jarnú časť môžeme využiť na zapracovanie ďalších odchovancov klubu. Veľká nespokojnosť je však so zabezpečením chodu klubu, ktorá sa aj napriek už citovaným výsledkom každoročne zhoršuje. Tu cítim z mojej strany až sklamanie a beriem to aj ako moju osobnú prehru, pretože ako funkcionár som nedokázal presvedčiť sponzorov a nedokázal zabezpečiť také podmienky, aké by klub mal mať, pretože okrem mládeže takmer živorí. Z tohto dôvodu zvažujem aj o abdikácii z postu prezidenta klubu a prípadnom odchode z futbalu ako takého. Chcem uvoľniť miesto ľuďom, ktorí budú schopní finančne klub zabezpečiť a pokračovať v práci tak, aby popradský klub nezmizol z futbalovej mapy. Pevne verím, že sa tak nestane.”

Napĺňajú sa v dostatočnej miere vaše predstavy pri spolupráci a podpory zo strany mesta spoločne aj s AquaCity?

”Jednak mesto, ako aj AquaCity, klub podporujú. Tieto dva subjekty stále boli a sú naším hlavným zdrojom príjmov, aj keď na druhej strane sa postupne ich podiel z objektívnych, alebo i subjektívnych dôvodov, znižuje. Najväčším problémom je však pre klub nepravidelnosť jednotlivých finančných tokov. Každý, kto sa o tento najpopulárnejší kolektívny šport vo veľkej miere zaujíma, vie, že futbal je hra celoročná, s dvojtýždňovou výnimkou v decembri a jedného týždňa v júni prebieha jednak príprava, a sedem mesiacov súťažný cyklus. Práve v prípravnom období sa cestuje najviac, pričom s tým spojené náklady na prenájom ihrísk, telocviční a ostatných záležitostí sú najväčšie. Ak máte šesť mesiacov robiť na dlh a peniaze dostanete na účet koncom kalendárneho roka, prípadne vôbec neprídu, tak sa dostávate pod výrazný tlak, pretože tlačíte pred sebou balík dlhov a naháňajú vás veritelia. Treba pritom zdôrazniť, že financie na bezproblémový chod klubu boli schválené na celý rok.”

Kľúčovým obdobím pre futbalistov bude dozaista blížiaca sa zimná príprava. Na ktoré činitele budete klásť najväčší dôraz k vytvoreniu čo najlepších podmienok a istoty v tíme?

”Prvotnou podmienkou bude udržať realizačný a hráčsky kolektív pohromade. Trend, ktorý realizačný tím nastavil a hráči ho následne odovzdávali na trávniku, je výsledkom ich práce, ktorú funkcionári akceptujú a veria mu. Koncepcia a tvorba herného systému sa nedá urobiť za pol roka, je to dlhodobá práca a na ňu sme všetci stavili. Pri tomto systéme musíme rátať aj s prechodným obdobím, kedy sa nedarí, ale ako som už spomenul, je to hlavne o dôvere a o tom, že všetci veríme v spoločný cieľ.”

Tím seniorov sa v priebehu tohto roku dokázal vypracovať na výrazný herný vrchol, čím nečakane prekvapil nielen fanúšikov, ale aj samotných súperov. Ste presvedčený, že títo hráči budú v odvete naďalej pokračovať v nastúpenom trende?

”Treba poznamenať, že to závisí od rôznych okolností. Dnes sme totiž na okraji priepasti, ale, ak sa situácia zmení a seniori sa budú môcť zaoberať len futbalom, potom som optimista. Tam, kde kvalitou popradskí hráči patria, je dozaista horná polovica tabuľky.”

V Poprade je síce prioritným športom hokej, no v poslednom období si v podstatnej miere získal skalných priaznivcov aj futbal. Plánujete do budúcnosti podstúpiť nejaké plány, vďaka ktorým by ste im dopriali ešte väčší záujem, než je to v súčasnosti?

”Plány a sny sú jedna vec, realita druhá. Určite si však fanúšikovia zaslúžia kultúrnejšie prostredie a to vďaka projektu SFZ a mesta v blízkej budúcnosti budú určite mať. Športové podujatie má byť nielen o napätí, ale aj o zábave. Do športových stánkov by mali chodiť aj rodičia s deťmi, prežiť tu príjemnú atmosféru a stať sa súčasťou daného športového diania. Niečo podobné sa teraz deje na zápasoch KHL v Poprade, prečo by to nemohlo byť aj v slovenskom futbale.”

K hladkému priebehu existencie a činnosti klubu je nesmierne potrebná aj jeho pevná štruktúra a spoľahlivá výchova vlastných odchovancov. Môžete byť v súčasnosti s touto prácou v FK Poprad dostatočne spokojný?

”Systém výchovy mládeže v Poprade má určitú tradíciu a aj kvalitu. Niektorí kritici možno povedia, že mládežnícke družstvá nie sú v popredí žiadnych tabuliek. V našom klube však s mládežou pracujeme postupne a nevyvíjame tlak na výsledky. Naopak, bazírujeme na tom, aby postupnosťou jednotlivých správnych krokov v každej vekovej kategórii sa pracovalo tak, aby sa každý rok minimálne jeden až dvaja odchovanci mládeže dostali aspoň na úroveň našich seniorov. Som presvedčený, že výsledkom tejto dôslednej práce je, že 99 percent členov kádra seniorov sú vlastní odchovanci. Treba dodať, že z tohto pohľadu ide o výrazné pozitívum a aj keď si niekto myslí, že sa možno mýlim, v tejto i vyšších súťažiach sme asi v súčasnosti raritou.”

Nad pretrvávajúcou antipatiou finančných investorov sa zainteresovaní členovia v klube často pozastavia s nepríjemným pocitom, no ako sa ukázalo, práve tento fakt ich spoločne s vami prinúti k náročnému zdolávaniu prekážok a problémov. Na ktoré podľa vás musíte vynakladať najväčšie množstvo úsilia?

”Podľa mňa je dôležité najmä presviedčať okolie, že to, čo robíme, je spoločensky pridanou hodnotou pre všetkých. Treba podotknúť, že sa významne spolupodieľame na výchove detí a robíme všetko pre to, aby občania mesta mohli každú druhú sobotu prísť sa zabaviť.”

Ste v terajšom období maximálne spokojný so spoluprácou a pomocnou rukou zo strany futbalového okolia a priaznivcov, ktorým na existencii a rozvoji FK Poprad dozaista veľmi záleží?

”Cestu na futbalový štadión si nachádza stále viac a viac fanúšikov. Je veľmi povzbudivé, ak vás stretnú priaznivci popradského klubu a povedia vám, že vám držia palce, že to, čo robíte a ako to robíte, sa im páči. Ak navyše prežijete po prevažne atraktívnom stretnutí potlesk postavených dvetisíc priaznivcov, ako vďaku pre hráčov za odvedený výkon, ako sa to stalo po pohárovom meraní síl so Žilinou, poviete si, že práve táto skutočnosť je výsledok toho, prečo sa to u nás oplatí robiť. Dokonca sa medzi popradskými fanúšikmi nájdu takí fanatici ako jeden pán v dôchodkovom veku, ktorý dokázal vybrať peniaze z účtu a na prekvapenie ich doniesol do klubu s prosbou, aby sme to nevzdali. Ak dá človek, ktorý žije z penzie, 500 eur finančnú podporu na šport, tak si zaslúži veľkú poctu. Tú by mu mali dať hlavne podnikatelia, ktorých by tých 500 eur určite nedostalo do finančných problémov.”

Nepociťujete v súčasnom období určité obavy z prípadného odchodu a záujmu niektorých seniorov účinkovať v novom roku v inom klube?

”Obavy určite mám, a to dosť veľké. Niektorí chlapci kvalitou prevyšujú túto súťaž a ukazuje sa, že je o nich eminentný záujem z mužstiev účinkujúcich vo vyšších súťažiach. Isteže by sme si ich pre nastávajúce obdobie veľmi radi udržali, ale nemôžem povedať chlapcom, ktorých živia rodičia, alebo ktorí si dokonca požičiavajú na živobytie, že musia ostať v Poprade. Ak to ale bude nevyhnutné a situácia v klube sa nezmení k lepšiemu, predpokladané riziko, že sa rozbije hlavná kostra družstva, tu reálne existuje. Na tento nepríjemný pád popradského futbalu totiž upozorňujem už druhý rok a ak by k nemu nebodaj došlo, cesta späť by bola nesmierne náročná. Treba zdôrazniť, že kvalitný futbal sa naozaj nedá robiť len z entuziazmu ľudí, ale k jeho existencii je vo väčšine klubov veľmi potrebná aj finančná pomoc, ktorú aj my vždy veľmi radi privítame.”

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš