SMIŽANY. Ondrík Macalík sa narodil predčasne s detskou mozgovou obrnou. Tento bystrý chlapec, má však problémy s motorikou. Jeho nôžky ho neposlúchajú a doma sa presúva po kolenách.
Ondrík robí pokroky
Keď chodí na vyšetrenia alebo na návštevu k rodine, mama ho nosí na rukách. „Má skoro dvadsať kilogramov, ale pre mňa nie je ťažký. Zvykla som si, je to pre mňa prirodzené,“ povie milo mama Jekaterina.
Pravidelne chodievajú na rehabilitáciu do Spišskej Novej Vsi. „Ondrík robí pokroky. Dobre sa o neho starajú tu aj v Kováčovej, kam chodievame každý rok na mesačné liečenie. Vlani sa mu podarilo urobiť pár krôčikov, tohto roku sa v Kováčovej naučil rovnať prsty na nohách. Lepšie sa mu teraz kráča. Každým dňom sa jeho stav zlepšuje. Je veľmi učenlivý, má dobrú pamäť a rád sa učí básničky a pesničky. S deťmi hrá rôzne hry,“ chváli syna mama.
Ondrík sa pochváli, že má kamaráta Paťka, s ktorým sa často hrajú na počítači detské hry. „Malý je rozumovo vyspelý a túži po detských kamarátoch. Je smutné, že ho nechcú zobrať do predškolského zariadenia. Oponujú, že nechodí. Skúsim opäť na budúci rok,“ nedá sa odradiť pani Jekaterina.
Pomoc našla v rodine
Jej životná cesta nie je pretkaná len dobrými skúsenosťami. Ako 14–ročná odišla s mamou z ďalekého Kazachstanu na Slovensko, kde žila s novým otcom. Nikdy nebanovala, že sa tu nasťahovali. Podľa jej slov sú tu väčšie možnosti na prácu a lepšia zdravotná starostlivosť.
Po narodení synčeka žili spolu s manželom a svokrom v jednom byte. Ondrík mal niečo vyše roka, keď jeho otec odišiel za prácou do Prahy. Odvtedy o nich stratil záujem. „Mám to šťastie, že mám okolo seba úžasných ľudí. Dedko Martin, u ktorého doteraz bývame, sa o vnúčika stará, veľmi pomáha aj moja rodina. Sú mojou oporou a ja viem, že sa môžem na nich vždy spoľahnúť,“ hovorí dojato pani Jekaterina.
Príbuzní sa starajú o dieťa v čase, keď sedí za školskou lavicou. Jekaterina si chce splniť jeden zo svojich snov a dokončiť strednú školu.
Na Štedrý deň oslavujú dvakrát
Vianoce sú predo dvermi a chlapček oznamuje, že posielal list dedovi Mrázovi, v ktorom ho prosil o darčeky. „Chcel by som nájsť pod stromčekom varhany, hrad, počítač, autíčka a helikoptéru,“ trpezlivo vyrátava drobec.
Mama vysvetľuje, že každý Štedrý večer delia na dve časti. „Od rána do pätnástej je tento deň narodeninový. Ondríkovi blahoželáme, dostane darčeky a sfúkne sviečky na torte. Všetci sa zabávame. Popoludní sa už pomaly preorientujeme na vianočnú náladu. Za štedrovečerným stolom sedí sedem ľudí. Obe rodiny pekne pokope. Tieto sviatky sú pre mňa ozaj šťastné a veselé,“ usmieva sa Jekaterina s Ondríkom v náručí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
