Elektrinu v Podproči zaviedli až v 21. storočí

Podproč je samota na odľahlom mieste, o ktorej málokto vie. Trinásť domov akoby obchádzala civilizácia.

Autom sa tam dá dostať len v lete, aj to nie s hocijakým, vzhľadom náročný lesný terén. Chýba asfaltová cesta. Hoci máme 21. storočie, elektrickú energiu im zaviedli iba pred pár mesiacmi. Čuduj sa svete, miestnym ľuďom takéto technickým pokrokom nedotknuté chalupárčenie vyhovuje.

PODPROČ. Osada patrí katastrálne pod obec Oľšavica v Levočskom okrese. Najviac obyvateľov tu v minulosti evidovali do sto.

Poslední osadníci odtiaľ odišli začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Ostalo tu len zopár domov, ktoré majitelia využívajú ako chalupy.

Svietili si petrolejkou

Osudový úder zasadil Podproči vznik vtedajších jednotných roľníckych družstiev. Miestni prišli o pôdu, ktorá ich živila. Život v Podproči bol preto z praktickej stránky nemožný. Za prácou by bolo treba chodievať peši niekoľko kilometrov cez les a v zime, keď je tu snehu aj po pás, by to bolo úplne nemožné.

Michal Fecko (na snímke) má 55 rokov. Jeho rodičia odišli z tejto samoty rok pred jeho narodením bývať do Spišského Podhradia.

„Nedalo sa inak. Moja sestra sa ešte narodila v Podproči. Odvtedy dom využívame ako chalupu. Je tu krásne. Nemáme tu ani televízor, ani rádio, varíme tak, že zakúrime v peci. Svietili sme si petrolejkou. Keď zaviedli elektrinu, doma sme sa všetci radili, či nám ju vôbec treba. Nechýba nám ani asfaltová cesta. V zime naložíme potraviny do ruksakov a urobíme si peknú túru. Keď však už nasneží poriadne, tak sem radšej nechodievame, nedá sa,“ povedal.

Do školy sa brodili snehom

Annu Melegovú sme tu stretli v minulosti, tiež tu chalupárči v rodičovskom dome. Táto päťdesiatnička ešte stihla odtiaľto chodievať ako dieťa každý deň do školy do Oľšavice.

„Bolo to pol hodiny cesty cez les. Zlé to bolo hlavne v zime. Rodičia nám dali na nohy návleky, tých pár detí, čo sme tu boli, sme sa pochytali za ruky a išli sme,“ spomína.

Neskôr ako stredoškoláčka musela cez víkend pravidelne peši šliapať dvanásť kilometrov do Spišského Podhradia k motorovému vlaku. Jej rodičia odišli z Podproča medzi poslednými, presťahovali sa do Spišských Vlách. Elektrina nechýba ani tejto rodine, domáci pán však podotkol, že sa mu zíde pri rekonštrukcii domu, pretože všetko musel robiť ručne.

Držia spolu

Pani Anna rada spomína na súdržnosť miestnych. Inak ani nemohli, žili na odľahlom mieste. Ak bolo treba ísť k lekárovi, zapriahli sa kone či voly. Pomáhala aj miestna bylinkárka.

Chalupári sú aj dnes súdržní tak, ako ich predkovia. Svedectvom toho je kostol. Postavili ho tu začiatkom roka 1 800, miestni chalupári ho postupne zrekonštruovali. Dnes je to dôstojný duchovný stánok. Liturgie tu chodieva slúžiť, mimochodom, peši kňaz z Oľšavice.

Zavedenie elektrickej energie iniciovala obec Oľšavica. Na tento účel minuli z obecných zdrojov 4 900 eur.