V Prakovciach sa obávajú zvýšenia kriminality po presťahovaní Rómov z Gelnice.
PRAKOVCE.
"Pravidelne s nimi komunikujeme, hľadáme príčiny ich slabej sociálnej situácie. Začali sme preto s nimi projekt terénnej sociálnej práce a z dlhodobého pohľadu to vidíme ako potrebný a úspešný krok," uviedol Kačír pre TASR.
Preto obec Prakovce so znepokojením sleduje snahy mesta Gelnica, ktoré podľa zástupcu starostu problém so svojimi Rómami nerieši, prípadne sa snaží o ich segregáciu.
"Gelnica rieši problém majority a to takým spôsobom, že chce Rómov odsunúť na okraj svojho katastra, do blízkosti Prakoviec," povedal Kačír.
Boja sa Rómov z Gelnice
Podľa jeho ďalších slov okresné mesto chce pre neprispôsobivých občanov vybudovať niekoľko unimobuniek pre päťdesiat ľudí v blízkosti strediska sociálnych služieb v časti Matilda Huta, kde sú umiestnení klienti telesne aj mentálne postihnutí.
"Prirodzene, že sa obávame zvýšenej kriminality. My sa našim Rómom chceme venovať, nemôžeme však riešiť aj Rómov z Gelnice," dodal Kačír.
Obáva sa zároveň, že v priebehu krátkeho časového obdobia sa do novej osady prisťahujú ďalší ľudia.
"Skúsenosti z iných regiónov hovoria, že do niekoľkých mesiacov by sa tam mohlo zabývať aj 200 ľudí," obáva sa zástupca starostu.
Zamestnanosti v obci by pomohla avizovaná investícia
Najväčším problémom v obci Prakovce je podľa starostu Miroslava Piska vysoká nezamestnanosť.
"Ku koncu roka predstavovala 16,4 percenta. Pred rokom 1989 v ZŤS Prakovce pracovalo takmer 2500 ľudí. Dnes je v obrovskom areáli niekoľko spoločností, ktoré zamestnávajú len asi 500 ľudí," povedal pre TASR Pisko.
Priemysel v Prakovciach výrazne doplatil na zrušenie zbrojárskej výroby. V obci, v ktorej vyrábali komponenty pre ťažkú vojenskú techniku a pre oblasť Hnileckej doliny, ktorú miestni opäť nazývajú hladová dolina, bolo zrušenie výroby ťažkým sociálnym úderom.
"Mladí ľudia nám odchádzajú za prácou do Bratislavy, Žiliny či do zahraničia. Znižuje sa nám tým počet zamestnaných a obec starne," doplnil starosta.
Mierny optimizmus však vyvoláva záujem o veľkú investíciu v areáli bývalých ZŤS.
"Zatiaľ nemôžem povedať, o akého investora ide, pretože ešte nie sú ukončené všetky administratívne úkony a neboli ešte podpísané všetky zmluvy," objasnil Pisko s tým, že ak by sa investor naozaj rozhodol pre Prakovce, bol by to najväčší rozmach priemyselnej výroby za ostatných 15 až 20 rokov.
"Predpokladá sa, že do dvoch rokov by tu dokázal vytvoriť okolo 300 pracovných miest v profesiách strojárenskej a hutníckej výroby. Sú to profesie, ktoré tu, v tejto oblasti, majú tradíciu," dodal Pisko.
Starosta ocenil aj spoločnosti, ktoré sa v súčasnosti snažia zamestnávať ľudí z okolia Prakoviec. "Chýba mi tu však podpora štátu, ktorý motivuje zahraničných investorov, ale na našich domácich sa akosi pozabudlo," uzavrel Pisko.
Rekonštrukcia Klubu kultúry si vyžaduje veľké finančné prostriedky
Pisko sa po nástupe do funkcie rozhodol pokračovať v projektoch, ktoré začal jeho predchodca. "Projekty považujem za dobré a bolo by nezmyselné, ak by som v nich nepokračoval len preto, že ich začal niekto iný," uviedol pre TASR.
Ako príklad uviedol projekt vybudovania zberného dvora či projekt protipovodňovej ochrany.
"Samozrejme, mal som aj vlastné vízie, ktorými som sa snažil osloviť obyvateľov obce. V prvom rade sa snažím zjednodušiť a skvalitniť chod úradu a vštepujem zamestnancom, že my sme pre ľudí a nie naopak," vyhlásil starosta s tým, že chce využiť aj všetky možnosti, ktoré sa ponúkajú v oblasti dotácií a nenávratných finančných prostriedkov, pretože rozpočet obce je dosť obmedzený.
"Mám ale aj svoj sen. V obci je Klub kultúry nefunkčný už asi desať rokov. Objekt nám zbytočne chátra," prezradil s tým, že kultúrny život v obci je veľmi bohatý a dôstojný kultúrny stánok by výrazne prispel k jeho obohateniu.
"Chátrajúca budova nás stojí nejaké finančné prostriedky, pretože ju musíme napríklad temperovať, aby tam nevznikli ešte väčšie škody. Časť budovy sme prenajali, ale pre celkovú rekonštrukciu budovy, v ktorej v minulosti bola bohato využívaná divadelná sála, klubové priestory pre rôznu krúžkovú a záujmovú činnosť, by sme potrebovali asi 3 milióny eur," povzdychol si Pisko.
Podľa neho však v súčasnosti nie je vyhlásená žiadna výzva, ktorá by tomuto projektu mohla pomôcť. "Dúfam, že do skončenia funkčného obdobia sa mi podarí splniť aspoň časť tohto môjho sna," poznamenal Pisko.
V lese pri obci vybudujú náučný chodník
Prakovčania sú ľudia spätí s prírodou. Obec v podstate z každej strany obkolesujú lesy, aj preto si vytvorili k prírode veľmi blízky vzťah, myslí sa zástupca starostu obce Štefan Kačír.
"I z tohto dôvodu v rámci plánovania a prípravy programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja začali s projektom náučného chodníka," uviedol Kačír pre TASR.
Dodal, že okolité lesy sú majetkom Štátnych lesov a myšlienka vytvorenia náučného chodníka vznikla ako spoločný nápad.
"Náučný chodník by mal prezentovať drevársku činnosť, pretože aj lesníci tu prešli na taký spôsob ťažby dreva, ktorý neničí prírodu, ale skôr by sa dalo hovoriť o prerezávaní lesov a mohli by tu prezentovať svoju činnosť. Trasa náučného chodníka by však bola prispôsobená aj sochám, ktoré v lese vytvoril jeden náš občan a ktoré sú svojím spôsobom unikátne," poznamenal Kačír.
V lese by tak mali pribudnúť lavičky, informačné tabule a oddychové zóny. Štátne lesy by to podľa zástupcu starostu mali mať schválené v rozpočte na tento rok a podľa všetkého už na jar sa začne s reálnymi prácami na tomto projekte.
V lese vznikla galéria drevených sôch
Lesy v okolí obce hostia netradičnú galériu drevených sôch, ktoré priamo v prírode vytvoril miestny umelec Pavol Kinský.
"Začal som tým, že som zistil, že na jednom mieste v lese v blízkosti sídliska začala vznikať nelegálna skládka odpadu. Takéto správanie k prírode mi je proti srsti, tak som do dvoch suchých stromov vyrezal dve tváre, aby dávali na pozor na čistotu prostredia. A predstavte si, ľudia tam prestali vynášať odpad," povedal Kinský pre TASR.
Postupne takto v lese, počas dvoch rokov po odchode do dôchodku, vytvoril asi desať väčších a niekoľko menších drevených sôch.
"Pracujem len so stromami, ktoré sú choré alebo suché, nikdy nevyrezávam do zdravých stromov," zdôraznil.
Dnes môžu turisti obdivovať Jánošíka, Upratovačku, Madonu, Ležiacu ženu a mnoho ďalších umeleckých výtvorov.
"Viac ako 35 rokov som pracoval v miestnej oceliarni, v hluku a špinavom prostredí. Po odchode do dôchodku som začal vyhľadávať prírodu a ticho. V lese najlepšie zrelaxujem. Keď je teplo, vezmem si do ruksaka rezbárske nástroje a tvorím. Vytvorenie jednej sochy mi trvá približne týždeň, až dva," dodal Kinský.
Rezbárstvu sa ľudový umelec venuje aj v zimných mesiacoch. Vtedy tvorí menšie diela priamo doma.
"Manželka si už na to zvykla a hovorí, že je lepšie, ak sedím doma a vyrezávam, alebo sa túlam po lese, ako keby som mal vysedávať v krčme, pousmial sa Kinský, ktorý dohromady vyrezal už viac ako 200 diel. Nerobím to pre peniaze, ale preto, že ma táto práca uspokojuje. Odmenou pre mňa je, ak niekomu urobím radosť," vyhlásil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
