No Damoklov meč, ktorý nad nimi celý čas visel, im po 130-tich minútach doslova zoťal hlavu.
STARÁ ĽUBOVŇA. Existenčný zápas pritom domáci začali dobre. Do oboch technických time-outov šli s trojbodovým vedením, keď využívali najmä nedostatočné bloky mladých Trenčanov. Tí síce ešte dokázali zrovnať skóre (16:16), v závere však ťahali za podstatne kratší koniec.
Našliapnutí Staroľubovňania pokračovali v solídnom výkone aj v sete číslo 2. Nezachytili v ňom síce úvod (2:6), postupne si však vypracovali až sedembodový náskok a mohli pomaly oslavovať. Za stavu 17:10 sa ale stroj VKM zasekol a z jasnej záležitosti bola napokon dráma.
Domácim sa začala na prsty lepiť nervozita, čo Trenčín okamžite využil a na prekvapenie všetkých to boli jeho hráči, ktorí po poslednej lopte dvíhali ruky nad hlavu. Ako si však „červení“ pohnevali divákov, tak si ich v ďalšom sete opäť naklonili na svoju stranu. Čo však z toho, keď po excelentnom výkone prišiel ďalší útlm, ktorý dovolil hosťom zrovnať skóre.
Pred tajbrejkom tak bolo asi každému jasné, kto je na tom psychicky lepšie. A to sa vlastne v ďalšom priebehu aj potvrdilo. Trenčania, ktorým v prestávke zdvihla náladu i správa o prehre Zvolena, ho totiž začali v grandióznom štýle. A hoci Ľubovňania dokázali stiahnuť na 10:11, na viac sa už, na smútok preplnenej Jarmočnej, nezmohli.
Juniorka Slovenska, ktorej výškový priemer sa pohyboval tesne pod hranicou dvoch metrov, bola teda po zápase poriadne vysmiata. No tak ako si z Ľubovne odviezla dva body, mohla tiež kľudne odísť s nulou.
„Dnes rozhodol druhý set. Tam sme spravili toľko chýb, že sme tým súpera posadili na koňa. A ten si začal veriť,“ naznačil, kde sa podľa všetkého lámal chlieb tréner domácich Ján Senko.
Ten zároveň potvrdil aj domnienku, že za prehrou treba hľadať predovšetkým absentujúci príjem podania. „Jednoznačne. Trenčín si to ešte ako-tak odprihrával, no my sme vlastne nemali z čoho útočiť.“
Pripravili sa na iné mužstvo
Tím okolo T. Lamparta si teda v sobotu pripísal do tabuľky len jediný bod. Navyše, domácich pritom môže hnevať i fakt, že hostia pricestovali pod Ľubovniansky hrad s inou taktikou. A novú museli riešiť až počas duelu
„Keď poviem pravdu, my sme sa pripravovali na úplne iné družstvo,“ priznal na úvod kouč hosťujúceho celku Erik Gábor. Ako na vysvetlenie dodal, čakali totiž, že nastúpi Vokál.
„Navyše, chceli sme podávať na Žilku, no ten šiel v prvom sete dole. Začali sme teda servovať na predného smečiara, keď sa ale ukázalo, že vaše libero nezvláda situácie, tak sme sa zamerali na neho.“
Po ďalšej prehre, ktorá sa s pokojným svedomím dá klasifikovať ako zbytočná, si VKM prakticky už zabuchlo extraligové dvere. Pred posledným kolom sú totiž kocky jasne hodené - Stará Ľubovňa musí Prešovu ukoristiť všetky tri body a zároveň dúfať, že Myjava nepustí Zvolenu ani bod.
Aj preto je podľa J. Senka nádej na záchranu len minimálna. „Pochopiteľne, iskierka nádeje tam ešte stále je. Pokazili sme si to doma, takže teraz musíme zabojovať. Inak sa s extraligou rozlúčime.“
Fakty
VKM Stará Ľubovňa – ATC COP Trenčín 2:3 (22, -23, 14, -21, -12).
VKM: J. Hriňák, Fecko, Legutký, Žilka, T. Lampart, Buvalič (libero Haky, Kseňák, Vokál, M. Senko, Škvarek).
Skupina o 5.–10. miesto
5. Prešov 25 15 10 54:41 45
6. Nitra 25 12 13 49:49 36
7. Myjava 25 11 14 45:54 33
8. Trenčín 25 8 17 35:62 24
9. Zvolen 25 5 20 31:62 20
10. St. Ľubovňa 25 6 19 32:67 18
Mario Veverka
Žilka sa do Ľubovne vždy rád vráti
K najskúsenejším hráčom na palubovke bezpochyby patril 31-ročný Ľudovít Žilka. Ani tento elegantný smečiar však nakoniec nezabránil tomu, že VKM ťahalo v sobotu za kratší koniec.
Prvá otázka ani nemôže byť iná - ako môže mužstvo v takom dôležitom zápase pustiť sedembodový náskok? Zlyhala tam psychika?
- Neviem, či to bolo v tom, možno to bolo aj o skúsenostiach. Na druhej strane ale pravdepodobne psychika „dopomohla“ k tomu, že chlapci nešli do útokov odvážne a dopustili sa chýb, ktoré vôbec nemuseli byť.
Staroľubovniansky dres ste už v minulosti obliekali. Keď teda porovnáte to družstvo spred siedmich – ôsmich rokov s dnešným, v čom je ten zásadný rozdiel?
- Zopakoval by som - v skúsenostiach. Vtedy jadro tímu tvorili hráči, ktorí už extraligu okúsili. A boli tam aj volejbalovo „starí“ páni – Milan Hriňák st. či Jozef Senko, ktorí, aj keď niekedy nepotiahli herne, psychicky družstvu veľmi pomohli a držali partiu pokope. Teraz sú v kádri prevažne mladí chlapci. A aj keď im človek chce poradiť, tak sa často urazia a nezoberú si to podstatné.
Pred posledným zápasom nemáte svoj osud len vo vlastných rukách a okrem výhry 3:0 resp. 3:1 sa musíte spoliehať aj na zaváhanie Zvolena. Je teda ešte o čo hrať?
- Myslím si, že stále bude o čo hrať. Volejbal je krásna hra, ktorú niekedy nehráme ani tak pre víťazstvo, ako dobrý pocit. Aj keď vyhrávať by sa, samozrejme, malo. Čo sa týka nasledujúceho stretnutia, treba povedať, že Prešov má pred nami trochu rešpekt. My sme nepríjemný súper pre každého, bohužiaľ, nedokážeme podoťahovať koncovky. Keď teda vypadneme, bude ma to mrzieť.
Ostali by ste v takom prípade vo VKM a hrali za neho prvú ligu?
- Ja osobne som sa tu chcel stále vrátiť. Tu je totiž klub s rodinnnou atmosférou, v ktorom veľmi rád hrám.
Autor: Mario Veverka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
