Za účasti samotnej reštaurátorky z Bratislavy ich vo štvrtok ukázali verejnosti.

POPRAD. Podtatranské múzeum vlani získalo od ministerstva kultúry 4–tisíc eur na reštaurovanie troch významných knižných diel zo 16. storočia. Knihy sú už v knižnici múzea a za účasti reštaurátorky Alexandry Šamkovej sa ich rozhodlo vedenie ukázať verejnosti.

Knihy predstavila knihovníčka Jana Kušniráková.

„Sú to najstaršie a zároveň najvzácnejšie kusy z našej knižnice. Dva diely Biblie sú z roku 1506, respektíve 1507. Kniha saského práva pochádza z roku 1517,“ upresnila knihovníčka a predstavila dámu, ktorá sa postarala o ich znovuzrodenie. „Alexandra Šamková pristúpila k svojej práci zodpovedne a teraz sa môžeme tešiť z toho, že knihy sú konečne v dobrej kondícii,“ dodala.

Šamková: O reštaurovanie je záujem

Reštaurátorka Alexandra Šamková pripravila pre návštevníkov zaujímavú prezentáciu.

„Je o celom projekte reštaurovania kníh múzea. Ukázala som fotografie z celého procesu, ako knihy vyzerali pred, počas, aj po reštaurovaní. Prednášky robievam, ale nie často. Mávame skôr odborné semináre,“ zhodnotila Šamková.

Podľa nej je o reštaurovanie veľký záujem, len chýbajú financie a vzdelaní ľudia. „Študovať sa dá v Čechách, ale percento prijatia na školu je nízke. Materiálu je kopa, ale chýbajú peniaze,“ povedala.

Saské právo musela rozobrať

Šamková potvrdila, že knihy boli značne zdevastované a boli potrebné výrazné zásahy.

„Prvé dve knihy boli v polokoženej väzbe s drevenými doskami a kovaním. Boli poškodené na koženom pokryve. Niekde chýbalo kovanie úplne a jedna kniha mala dosky len polovičné. Papier bol relatívne v dobrom stave, pretože bol ešte ručne robený,“ vysvetlila reštaurátorka.

Podľa nej bol na tom najhoršie Sachsenspiegel, čiže kniha Saského práva. „Väzby neboli zachované. Boli previazané v 20. storočí. Táto rekonštrukcia si vyžiadala úplný reštaurátorský zásah,“ dodala Šamková.

Reštaurátorka nevylúčila spoluprácu s múzeom v budúcnosti. Záujem potvrdila aj riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová.

„Dvanásť kníh bolo v roku 2010 vyhlásených ministerstvom kultúry za historické knižničné dokumenty, a tak by sme radi zreštaurovali aj zvyšok,“ zdôraznila riaditeľka.

Anketa

Sú radi, že sa história uchováva

Katarína Barillová si myslí, že reštaurovanie starých kníh má veľký význam pre knižnice a archívy. „Mám rada staré knihy, aj keď sa s nimi stretávam dosť málo. Raz sa mi stalo, že mi v knižnici požičali knihu z devätnásteho storočia a asi o tom ani nevedeli. Hneď som sa z tej knihy snažila dostať čo najviac, pretože k takej vzácnej knihe sa človek len tak ľahko nedostane,“ povedala s úsmevom.

Jozef Franko si z prezentácie odniesol cenné rady. „Treba staré knihy zachovávať, aby sme sa mohli pozrieť spätne do histórie, ktorá je klenotnicou múdrosti. Kto nepozná svoju históriu, nech nečaká svoju budúcnosť. Vieme, za akých podmienok sa tieto exempláre vyrábali a keď ich chce človek zreštaurovať, musí sa do toho zahĺbiť. Nepoznal som tekutý papier, ani receptúru roztokov, v ktorých sa listy kúpu. Bolo to zaujímavé, musel som si to zaznamenať na diktafón,“ dodal.

mv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš