Vyštudovala strojarinu, pracovala ako sekretárka riaditeľa, učila a dnes je z nej jedna z hereckých stálic Spišského divadla. O herectve a hraní na doskách Spišského divadla snívala každý deň, keď popri historickej redute chodievala do práce. S amatérskym hraním začínala už v šestnástich, dnes ako členka profesionálneho divadla dosiahla dospelosť a už 18 rokov si plní svoj divadelný sen.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Reč je o charizmatickej Márii Brozmanovej, ktorá podobne ako jedna z ňou stvárnených postáv, Rita, prešla vývojom, životnou i profesijnou cestou. Preto je jej táto postava blízka.

Zo súčasného hereckého zloženia súboru je najdlhšie pôsobiacou herečkou. Ešte počas stredoškolských čias začínala s malými javiskovými formami, keď ju oslovil Miško Buza.

Stvárnila jednu z postáv v jeho autorskej hre Zero. Mária už vtedy vedela, že je to síce jej prvá, ale nie posledná inscenácia, pretože divadlo jej učarovalo. J

ej ďalšia cestička viedla do Snaživého divadla, ktoré založila Majka Findurová. Spolupracovala tu s Karolom Bendžalom i Vilom Rozborilom, ktorý režíroval Dostojevského Hráča, kde Mária ako 21–ročná stvárnila postavu babičky.

Popritom si odskočila k hviezdoslavovcom do Kocúrkova. Jednoducho prešla všetkým, čo amatérske divadlo ponúka, čomu učí.

„Svoju mladosť som teda prežila v divadle, nie na diskotékach,“ s úsmevom podotkla.

Posun v jej kariére znamenalo účinkovanie v popradskom divadle Commedia Vlada Benku. Ponúklo jej širokú škálu dramatického umenia, celkove osem veľkolepých inscenácií.

Najväčšou srdcovkou bola postava Jany z Arcu a Kataríny v Skrotení zlej ženy. V rožňavskom divadle Actores si zahrala vo Faustovi malú, ale zaujímavú postavičku Starosť.

Martinko Kinkáš deťom učaroval

Do Spišského divadla ju v roku 1994 zlákal vtedajší umelecký šéf Albín Medúz. Doposiaľ v divadle odohrala vyše 46 inscenácií a asi 1 730 predstavení, spolu s amatérskym divadlom číslo stúpa na 61 inscenácií a zhruba 2 000 predstavení.

Brozmanová je neprehliadnuteľná svojím hlasom. Jeho zafarbenie považuje za svoju devízu. „Keď ma po príchode na javisko divák nezbadá, určite ma bude počuť. Pre herca je výrazný hlas veľmi dôležitý a pre mňa zvlášť s mojou výškou,“ pousmiala sa.

Jej výšku šikovne využil režisér Miro Košický, keď ju obsadil do úlohy Martinka Kinkáša v rovnomennej rozprávke. Dodnes ju najmä deti na ulici spoznávajú, ako jej hereckú postavu.

„Je to veľmi milé, keď mi ľudia len tak v obchode, na chodníku, v reštaurácii poďakujú za predstavenie, pochvália mňa či mojich kolegov. Vždy ma to poteší. Je to okrem potlesku ďalšia spätná odozva od diváka.“

Čo jej najviac sedí? „Na začiatku som si myslela, že som komik. No učarovali mi aj dramatické postavy, ako napríklad Anuška Grešková v Slučke pre dvoch, Ivona, princezná Burgundská, Morin v Kráľovnej krásy z Leenane či postava pani Stockmannovej v Nepriateľovi ľudu a iné. Komédiu mám veľmi rada, ľudia sa smejú a zabávajú. Milujem to, ale zbožňujem aj pocit, keď diváka oslovím bohatou, hoci ťažkou myšlienkou. Vedomie, že divák odíde z divadla emočne zasiahnutý, ma napĺňa. Mám pocit, že ho nepodvádzam. Ak mám odpovedať na otázku, či komédia alebo dráma, odpovedám - tragikomédia. Myslím, že herectvo mi je blízke v celom širokom rozpätí,“ vyznala sa.

Trému zvláda

Aj napriek odohraným rokom máva trému, hlavne pred premiérou. „Mám pocit zodpovednosti, poviem si, musíš si veriť, byť sebaistá, diváka nezaujíma moja tréma, nechce ju cítiť, chce prežiť predstavenie so všetkým, čo k tomu patrí, zaslúži si to. Pri tréme mi pomáha viera v Boha a v samu seba. Pred predstavením sa prežehnám, nadýchnem, vydýchnem, zaujmem pózu danej postavy, vkročím na javisko a vtedy sa začína iný svet. Cítim, že som tam, kde mám byť, kde patrím, že javisko je môj život. Je to môj druhý domov.“

Maniere vraj nemáva. Avšak pred predstavením i počas neho chce, aby bol v zákulisí pokoj. Neváha na to upozorniť aj svojich kolegov.

Mala viacerých divadelných otcov. Boli nimi herec a režiséri. Ako herec to bol Števko Labanc, ktorý ju naučil k úcte a pokore k starším kolegom, k divákovi a k sebe samej. „Dúfam, že to dokážem naučiť aj ja svojich mladších kolegov.“

Otcov režisérov bolo veľa – Zeman, Rosický, Rozhin, Klaudyna Rozhin, Košický, Gerbocová, Sládeček, v neposlednom rade Emil Spišák. „Každý z nich mi venoval svoj čas, energiu, skúsenosti a dali mi šancu vdýchnuť postave dušu.“

Profil

Miluje rodinu, divadlo, lyžovanie

Aká je M. Brozmanová v súkromí? Je veselá, trpezlivá, zodpovedná, má rada istotu, spoločnosť, no sú chvíle, keď je radšej introvertom, je precízna, športuje – lyžuje, korčuľuje (in line), bicykluje, behá, lezie po skalách, má rada rýchlosť, čo sa najviac prejaví v šoférovaní a jazdení na lyžiach.

Priznáva, že je aj tvrdohlavá, čo ju niekedy posunie ďalej, no niekedy je to i na škodu. Zo všetkého najviac ju zaťažujú konflikty, ktorým sa, ako tvrdí, v živote asi nedá vyhnúť.

Miluje prírodu, najradšej má jeseň. Nemá rada krik, násilie, bezmocnosť, neistotu, zákernosť, faloš, neúctu k človeku či k práci. Z prírody a rodiny čerpá energiu, ktorú v divadle potrebuje.

Manžel jej poskytuje rodinné zázemie a istotu a syn Branko je jej osobným slniečkom a zmyslom života.

„Som rada, že sa popri štúdiu venuje profesionálne lyžovaniu, po čom som ja kedysi túžila, ale žiaľ, podmienky boli kedysi iné. Život to zariadil tak, že môj syn má v tom rovnakú záľubu ako ja, a tak sa spolu tešíme. Dúfam, že aj jemu sa splní sen a bude v živote šťastný. O to sa s manželom snažíme, pretože rodina je u nás na prvom mieste. Potom to lepšie funguje aj na doskách, ktoré znamenajú svet. Divadlo je moja druhá rodina, preto dúfam, že mi tieto dve rodiny budú fungovať čo najdlhšie. V jednej je dôležitejšia láska a v druhej rozum, no spoločným menovateľom je sila. Dúfam, že nič z toho nestratím. No, čaká ma ešte veľa driny, lebo nič nie je zadarmo.“

šim

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš