Vo veku 97 rokov dotĺklo jeho srdce a on spočinul vedľa svojej manželky na spišskonovoveskom cintoríne. V týchto dňoch sa s ním prišli rozlúčiť príbuzní aj známi, medzi nimi aj jeho najväčší priateľ, podplukovník Ján Hromník. Ten prijal správu o skone kamaráta so smútkom v srdci.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES/SMIŽANY. D. E. Štrauch sa narodil 22. júna 1914 v Spišskej Novej Vsi. V roku 1923 sa presťahoval do Smižian. S Jánom Hromníkom sa jeho životná púť spája už od detských čias.
„Dežko vyrastal u mojej babky v Smižanoch. Až do 14 rokov nevedel, že moja babka nie je jeho mama, pretože jeho mamička zomrela, keď mal iba 2 roky. Bol zverený mojej babke Bečarikovej. Keď doštudoval 11-ročnú školu v Spišskej Novej Vsi, zhodou okolností presne tú istú ako ja, rozhodol sa ísť študovať do Prahy na Vysoké učení technické. Vtedy si môj dedo išiel požičať do Spišskej Novej Vsi peniaze a kúpil mu lístok do Prahy. Keď k nám chodieval počas prázdnin, babka vždy vzala jednu sliepku a urobila polievku. Pochádzam zo šiestich súrodencov a otec nám vždy vravieval, aby sme sa učili tak, ako sa učí Dežko. Bol pre nás jednoducho vzorom. Neskôr, keď už žil v Amerike, ma ešte so svojou manželkou Vierkou navštívil v Bratislave, ja s mojou manželkou som zasa išiel za ním do San Francisca a odvtedy sa naše priateľstvo viac a viac prehlbovalo. Pretelefonovali sme tisíce korún, neskôr eur aj dolárov. Najlepšie na tom bolo, že sme si mali vždy čo povedať, vždy o čom spolu hovoriť a to bolo to krásne,“ zaspomínal podplukovník vo výslužbe, niekdajší vojenský výsadkár.
„Bolo mi cťou byť jeho priateľom“
O D. Štrauchovi hovorí len v superlatívoch. „Bolo mi cťou byť jeho priateľom. Spájali nás aj spoločné záujmy. Vždy mi hovorieval o leteckom snímaní zemského povrchu, neskôr družicovom snímaní a mňa ako vojaka – výsadkára vždy táto téma bavila. Súkromne sme sa vzájomne povyšovali. On mňa do hodnosti plukovníka, neskôr generála. Ja jeho na admirála. Moje rozhodnutie bolo vždy také, že budem pomáhať Dežkovi tak, ako kedysi mu pomáhal môj dedo. A keď prišiel s myšlienkou založenia umeleckej školy na rodnom Spiši, prijal som to s nadšením. Bol som s ním aj pri otvorení školy. Založil nadáciu na podporu tejto školy a finančne pomohol aj s opravou evanjelického kostola v Smižanoch. Bol to dobrý a statočný človek s veľkým srdcom,“ zdôraznil J. Hromník.
Naposledy bol s kamarátom Dežkom v kontakte začiatkom marca tohto roka. Vtedy ani len netušil, že o osem dní mu už kamarát nezavolá, nezdvihne telefón. Správa o jeho odchode ho šokovala.
„Nečakal som to, neveril som tomu. Prijal som to s bolesťou v srdci. V júli mal prísť domov na Spiš, no prišiel o čosi skôr a už natrvalo,“ dodal so smútkom J. Hromník.
Spomienky
Sen pre mladých
Pre Smižancov bol D. Štrauch veľkým človekom. S darcom s veľkým srdcom sa prišli rozlúčiť aj pedagógovia a žiaci.
Ako zdôraznila riaditeľka Marcela Maniaková, D. Štrauch mal v živote tri sny. Jedným z nich bolo zanechať niečo, čo by pomohlo mladej generácii v nejakej výchovnej inštitúcii. Ten sen sa v roku 2004 naplnil pri príležitosti jeho 90. narodenín, kedy ZUŠ Dezidera Štraucha zaradili do siete škôl. A kedy aj on osobne ju uviedol do života.
Dnes škola vychováva a vzdeláva deti zo Smižian i okolia.
Srdce D. Štraucha dotĺklo 17. marca 2012, pochovali ho na spišskonovoveskom cintoríne 12. apríla.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
