Ministerstvo životného prostredia prehodnotí zonáciu i projekt hrádzok.
Agentúrne spravodajstvo sme o 20:19 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Nebyť ochrancom prírody, ale mediátorom. Tak si predstavuje svoju úlohu nový minister životného prostredie Peter Žiga (Smer).
„Z pozície ministra som ten, kto má priniesť riešenie na stôl, ale aké bude, by sa mali dohodnúť účastníci, ktorí tam pôsobia,“ vyhlásil o zonácii Tatranského národného parku, ktorá má stanoviť podmienky ochrany a rozvoja chránených území.
Zonácia sa pripravuje už desať rokov, žiadnemu ministrovi sa dosiaľ nepodarilo zladiť často protichodné predstavy ochranárov, lesníkov, samosprávy či súkromných vlastníkov lesov a investorov v cestovnom ruchu.
Ani skanzen, ani továreň
Žiga si myslí, že všetci by mali ustúpiť. „Očakávam, že sa dohodnú a prinesú na ministerstvo riešenie. Potom už bude pre nás jednoduché zapracovať to do legislatívneho procesu,“ povedal.
Aktérom ponúkol aj optiku, cez ktorú by sa mali na zonáciu pozerať.
„Netreba byť extrémny. Žiadny občan nechce mať z Tatier skanzen ani v nich vidieť chemickú továreň. Osemdesiat percent populácie chce prísť do Tatier, kúpiť si tam suvenír, ísť športovať alebo na prechádzku,“ hovorí minister.
Zasahovať nechce ani do sporu ochranárov a lesníkov o to, či majú zostať najchránenejšie rezervácie ponechané na samovývoj, alebo v nich má zasahovať človek.
„Odosobnil by som sa, nech sa dohodnú tí, ktorí tam fungujú. Bolo by veľmi nešťastné úradným vstupom riešiť vzťahy v TANAP-e.“
Ministrov prístup mnohých prekvapil. „Úlohou ministra životného prostredia je obhajovať ochranu prírody tak, ako minister pôdohospodárstva obhajuje záujmy lesníkov a minister hospodárstva cestovného ruchu,“ reagoval ekológ Juraj Švajda.
Pochybnosti majú aj vlastníci lesov. „S ochranármi nie je možné dohodnúť sa na ničom, oni za nič neručia, nejde im o žiadny majetok,“ hovorí predseda Liptovsko-tatranského združenia vlastníkov lesov Bohdan Pálka.
Vlastníkom by dal iné lesy
Žiga tvrdí, že ujmu vlastníkov, ktorí nemôžu v lesoch v národnom parku ťažiť, chce riešiť zámenami.
„Len v Liptove máme 80-tisíc hektárov lesov. Toľko na zámeny štát nemá. A lesy niekde pri Hrone nechceme,“ reaguje Pálka.
Postoj ministra potešil Igora Rattaja zo skupiny J&T, ktorá má v Tatrách zjazdovky.
„Doterajšie návrhy vznikali v kanceláriách. Za prvej Ficovej vlády pripravil štátny tajomník Jaroslav Jaduš z HZDS antizelený návrh, za Radičovej vlády zasa ochranári presadili ultrazelený pohľad. Konečne niekto musí prísť s kompromisom,“ tvrdí.
Rattaj sa obáva, či minister bude dostatočne silný, aby kompromis presadil. „Minister musí dokázať buchnúť do stola a povedať, takto to bude.“
Skôr betón ako hrádzky
Žiga chce prehodnotiť aj projekt protipovodňových hrádzok, ktorý spustila Iveta Radičová.
„Neviem, či v ňom budeme pokračovať, musíme vyhodnotiť benefity a nedostatky projektu,“ tvrdí.
Viac peňazí by podľa neho malo smerovať do Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý buduje skôr betónové protipovodňové stavby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
