Tým odvážnejším sa zmenia aj na skutočnosť tak, ako mladému cestovateľovi Tomášovi Kopečnému. V rámci cyklu prednášok S múzeom okolo sveta, ktorý v tomto roku spustilo Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, sa s Novovešťanmi podelil o zážitky z ciest.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. „Milujem hory, preto ma Himaláje vždy lákali. Príroda tam bola ako v Tatrách, počasie ako v Tatrách v jeseni. Bolo nádherne,“ prezradil mladý cestovateľ.
Prvýkrát do Indie cestoval ešte ako študent ostatného ročníka vysokej školy. Vytrhol stranu zo školského atlasu, vybavil si iránske víza a vydal sa za dobrodružstvom.
Do Indie sa neskôr vrátil ešte dvakrát a spoznal sa tam s mnohými ľuďmi. Najviac ho však fascinovali deti, ktorých bolo všade ako maku.
„V Indii sa s dospelými pokojne dohovoríte po anglicky. S deťmi akokoľvek, no najmä telepaticky. Vždy sme si rozumeli,“ zdôraznil s úsmevom Tomáš.
Práve deti boli najčastejším objektom jeho fotenia. Jeho portréty z Indie oživujú tamojšiu atmosféru a zanechali dojem aj na počúvajúcich prednášku v Múzeu Spiša.
Jeho cesta po Indii sa začínala tradične v hlavnom meste Dillí. Počas prvých pár dní navštívil pamiatky mesta, no horúčava sa tam nedala vydržať.
A tak jeho kroky viedli do indických Himalájí. K priesmyku Rohtang (3 880 m n. m.) cestoval niekoľko dní. Cesta je strategickou spojnicou severu s juhom a taktiež prechodom z hinduistického do budhistického sveta.
Prešiel aj vysokohorskou púšťou do Ládaku (3 500 m n. m.), kde v oáze uprostred púšte rastú dokonca i marhule.
India nevymiera
„V Indii je všade plno detí. Vidieť, že krajina nevymiera. Hneď vás obklopia a sú veľmi milé,“ zdôraznil cestovateľ, ktorý cestou nevynechal ani Údolie bohov, kde má každá dedina vlastného boha.
„Veľmi krásne bolo v údolí Malana. Tamojší ľudia si myslia, že sú potomkami Alexandra. V dedine sa však nemôžete ničoho a nikoho dotknúť. Musíte si dávať veľký pozor. Aj jediný hostinec s ubytovaním je mimo dediny.“
V ďalšej dedine Kalga sa najviac spriatelil s miestnymi deťmi. „Doniesol som im aj pexeso. Hneď si ich získal a rady sa s ním hrali. Ony ma potom naučili rečňovanky, niektoré mi aj napísali na papier. Mám ich dodnes doma.“
Ľudia sú v Indii podľa Tomáša veľmi skromní. Žijú z poľnohospodárstva a cestovného ruchu - sprevádzanie turistov, ubytovávanie.
Pečená kukurica i slaný čaj
Cestovanie po Indii je podľa T. Kopečného veľmi lacné. Náklady na mesačný pobyt spojené aj s ubytovaním sú 200 eur.
Cestovateľ vyskúšal aj domácu kuchyňu. „Chutila mi pečená kukurica. Miestnych najviac prekvapilo, keď som im povedal, že mi kukuricu varíme. Dívali sa na mňa nechápavo. Počas jednej návštevy chrámu som vyskúšal aj slaný čaj s maslom. Znelo to zvláštne, ale celkom mi to chutilo,“ zaspomínal Tomáš.
Rád by sa do indických Himalájí ešte raz vrátil, očarili ho svojou krásou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
