Veľa svojich prác porozdával, ale niektorých sa nevzdal ani za bohatú sľúbenú odmenu. Sú jeho srdcovou záležitosťou, súčasťou života.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. K tvorbe ho paradoxne ako 33-ročného priviedla choroba žalúdka. Lekár mu naordinoval predovšetkým pokoj a odporučil mu záľubu, pri ktorej by dokázal relaxovať.
Tibor Gurín od mala sníval a fantazíroval. Pri pasení dobytka v samorastoch nachádzal bytosti z rozprávok. Neskôr ako baník a živiteľ rodiny nenachádzal čas na seba a záujmy. Keď sa ohlásila choroba, začal sa venovať záľube, ktorá v ňom dlho driemala.
„Manželka ma prihlásila do ľudovej školy umenia. Mojimi učiteľmi boli maliar Ján Polom a sochár Ladislav Kacvinský, ktorí mi vštepili základy vo výtvarnej oblasti a nasmerovali v ďalšej tvorbe.
V Spišskej Novej Vsi boli amatérske spolky, ale ich členovia nemali o mňa záujem. Nevadilo mi to. Učiteľ Polom mi prízvukoval, aby som si vytvoril vlastný rukopis, ktorý ma bude reprezentovať. Stalo sa,“ spomína T. Gurín.
Skicár a pastelky
Sprvoti sa venoval maľovaniu. Skicár a pastelky brával všade. Aj do bane, kde robil náčrty života baníkov.
„Zamestnával som si myseľ, maľoval som pre vlastné uspokojenie. Snažil som sa dostať na plátno baníckeho ducha, prebásniť farbami túto ťažkú prácu,“ vysvetľuje.
V tom čase sa začína stretávať s amatérmi maliarmi a sochármi, ktorí mu odporúčajú čítať odbornú literatúru. Učarovala mu praslovanská mytológia. Histórii staroslovanských božstiev sa venuje mnoho rokov. Študuje literatúru, skúma slovanské zvyky podľa legiend založených na mágii.
Vo svojej tvorbe postupne dáva priestor aj sochárstvu. „Kameň má v sebe život, silu. Dotknite sa ho a presvedčí vás o tom. Kamaráti o mne hovoria, že som ten, čo nosí kamene v batohu. Ale často mi ich nosia aj oni,“ vyznáva sa.
„Kameň nie je tvrdý, ale niektorí ľudia sú mäkkí. Boja sa s ním pracovať. Niektoré ma inšpirujú hneď, nad inými uvažujem dlhšie. Musia ma ale upútať, aby som s nimi pracoval. Tvar kameňa rešpektujem, snažím sa doň vsadiť myšlienku,“ dodáva T. Gurín.
Mytologická stopa
Z riečneho kameňa, červeného vápenca, spišského travertínu, skaly z mora a iných vytvoril celú galériu sôch a sošiek s nadčasovou mytologickou stopou. V jeho zbierke nájdete staroslovanského boha lásky Lela, boha Kvastúra, Striboga, ale aj domácich bôžikov, Poludnicu či Nerestnicu.
Pre manželku Emíliu zo spišského travertínu vykresal Venušu z Dreveníka. Jeho dielňou je kuchyňa v činžiaku, náčiním drobné pilníky, pílky a vrtáky.
Vo svojich takmer 80 rokoch má jedno nesplnené želanie. Aby opäť ožil význam zmierovacieho kríža svätého Cyrila a Metoda. Z 10 kusov, ktoré zhotovil, si uchováva už len jeden.
Výpočet ocenení Tibora Gurína je veľký. On sám necíti potrebu o tom hovoriť. Je rád, že jeho diela potešia dušu každého, kto na nich spočinie okom a oslovia ho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
