Korzár logo Korzár Spiš
Štvrtok, 23. november, 2017 | Meniny má Klement

Vznikla mapa rizikových obcí. Žijete na bezpečnom mieste?

Na vzniku chorôb má svoj podiel aj geologické prostredie.

Mapa úmrtnosti na rakovinu. Červená farba predstavuje najviac ohrozené obce a mestá, zelená farba zase tie s najpriaznivejším stavom. Pri výpočtoch sa zohľadňoval počet obyvateľov.(Zdroj: ŠGÚDŠ)

Infarkty, zhubné nádory, rakovina, novodobé civilizačné choroby, ktoré vzbudzujú strach i rešpekt. Na ich vzniku má svoj podiel aj geologické prostredie – pôdy, podzemné vody. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave (ŠGÚDŠ) na základe dlhodobých geologických pozorovaní vypracoval mapy najviac ohrozených slovenských obcí, kde sa tieto ochorenia najčastejšie vyskytujú. V rámci východného Slovenska je na tom najhoršie oblasť Spišsko-gemerského rudohoria s vysoko kontaminovaným geologickým prostredím.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Výskum geológov zameraný na environmentálne a zdravotné indikátory SR prebiehal v rokoch 2008-2010.

Odborníci hľadali vzťahy medzi geologickým prostredím a ľudským zdravím pre všetkých 2 900 obcí Slovenska. Hodnotili environmentálne indikátory – pôdy, podzemné vody a sledovali ich vzťah so zdravotným stavom obyvateľstva.

Zdravotné a environmentálne mapy

Spracované hodnoty indikátorov pre každú obec sú zverejnené na internetovej stránke ŠGÚDŠ (www.geology.sk). Pre bežných ľudí sú zaujímavé najmä údaje zdravotného indikátora, kde si môžu pozrieť úroveň onkologických a kardiovaskulárnych ochorení, ako aj priemernú dĺžku života v ich obci.

Celkovo je uverejnených 30 najdôležitejších indikátorov zo spracovaných 100 zdravotných indikátorov .

„Problematickejšie sa ľuďom bude orientovať v environmentálnych indikátoroch. Úroveň životného prostredia v kontaminovaných oblastiach významne ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva. Svoj podiel má však hlavne životný štýl – spôsob života a práce, úroveň zdravotnej starostlivosti a genetické faktory,“ upresnil docent Stanislav Rapant, odborník v oblasti geológie zo ŠGÚDŠ.

Rizikový juh Slovenska

Zaujímalo nás, ako je to so zdravotným stavom obyvateľov východného Slovenska v súvislosti s geologickým prostredím.

„Oveľa priaznivejší stav z geologického hľadiska je na severe východného Slovenska, ako v jeho južnej časti. Tu sú viac zastúpené pre ľudské zdravie nepriaznivejšie geologické komplexy, hlavne paleozoikum a vulkanity. Táto skutočnosť sa podstatnou mierou podieľa na zhoršenom zdravotnom stave obyvateľstva,“ uviedol.

Ako zdôraznil, situáciu komplikuje aj po stáročia trvajúca banská činnosť v oblasti Spišsko-gemerského rudohoria. Tá sa podpísala pod vysokú kontamináciu pôd a podzemných vôd. Preto v južných okresoch sa nájdu obce s nepriaznivým zdravotným stavom obyvateľstva.

Riešením je projekt LIFE+

Rapanta sme sa opýtali, ako sa dá situácia riešiť, resp. či je možné znížiť vplyv nepriaznivého geologického prostredia na zdravie ľudí Slovenska. Vyriešiť by to mal plánovaný projekt ŠGÚDŠ s finančnou pomocou EÚ, v rámci programu LIFE+.

Odborníci vypracujú návrh opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu prostredia na zdravie ľudí. Budú tu spracované všetky poznatky o zdravotnom účinku chemických prvkov na ľudský organizmus a ako im predchádzať.

Napr. zvýšený výskyt potenciálne toxických prvkov v pôdach, podzemných vodách. Príčinou sú nadlimitné obsahy rizikových prvkov v pôdach zo záhrad pri rodinných domoch. Tie majú za účinok zvýšený výskyt onkologických ochorení. V takomto prípade by opatrením bolo nepestovanie a nekonzumovanie miestne pestovanej zeleniny.

Ďalšou, typicky geologickou príčinou, je napríklad nedostatok vápnika a horčíka v geologickom prostredí. Účinkom je zvýšený výskyt kardiovaskulárnych ochorení a opatrením by bolo zabezpečenie doplnkových obsahov vápnika a horčíka pre ľudí, hlavne v pitnej vode.

„Až detailná analýza nám umožní definitívne sa vyjadriť k problematike vplyvu geologického prostredia na zdravie obyvateľov Slovenska.

Dôležitým je však poznanie problému, ktoré je predpokladom jeho vyriešenia. Určite netreba „vysťahovať“ obyvateľstvo z nepriaznivých oblastí.

Len ho treba o mnohých nepriaznivých vplyvoch informovať a naučiť ho ich minimalizovať. Toto je cieľ nášho výskumu,“ dodal odborník.

ico

Výsledky

Košice aj Vysoké Tatry dopadli dobre

Výskum geológov priniesol okrem máp najviac ohrozených obcí aj mapy najmenej rizikových miest na Slovensku. Ide o mapy úmrtnosti napr. na mozgové porážky a infarkty, zhubné nádory dýchacej sústavy, choroby obehovej sústavy, žliaz s vnútorným vylučovaním, mapy úmrtnosti na zhubné nádory tráviacej sústavy či úmrtnosti na rakovinu.

Taktiež sú k dispozícii mapy environmentálnych indikátorov, kde si môžu občania pozrieť napr. výskyt dusičnanov v podzemných vodách, obsahy arzénu v pôdach a pod.

„Zámerne menovite neuvádzame obce s najhorším zdravotným stavom resp. s najnepriaznivejším geologickým prostredím. Vyvolávalo by to len zbytočné obavy. Nedokážeme zatiaľ sumárne, indexovo vyjadriť zdravotný stav populácie. V niektorých obciach je zvýšený výskyt onkologických ochorení, v iných zasa kardiovaskulárnych ochorení a v ďalších zasa napr. na ochorení na cukrovku. Na východnom Slovensku ide hlavne o niektoré obce v okresoch Spišská Nová Ves, Gelnica a Rožňava. Priaznivý zdravotný stav bol napr. zdokumentovaný v najväčšom meste v Košiciach, ďalej v meste Vysoké Tatry a vo väčšine obcí okresu Svidník a Bardejov,“ dodal S. Rapant.

šim

ico

Obyvateľov obcí výskum netrápi

Medzi rizikové obce v okrese Košice–okolie patria Malá Lodina, Hačava, Nižný Čaj a Slanská Huta. Opýtali sme sa preto obyvateľov Nižného Čaju a Slanskej Huty, nakoľko ich trápia civilizačné choroby.

KOŠICE. V malej obci pri Bohdanovciach, v Nižnom Čaji, o podobnom výskume nepočuli.

„To máte asi zlé informácie. Vôbec nemáme také problémy. Skôr by som povedal, že sme jedna z najšikovnejších dedín tu v okolí. Tu umierajú len tí najstarší ľudia. Minulý rok, napríklad, zomrel jeden človek,“ vraví štyridsiatnik Števo.

„Keď som to počul, myslel som, že sa rovno odbachnem. Ale ešte predtým som si pozrel na internete, skade tie múdrosti nabrali. Podľa údajov projektu ústavu Dionýza Štúra, na ktorý dostali z eurofondov vyše 200-tisíc eur, umrel na zhubný nádor priemerne každý 182. človek v našej obci. Tá pritom nemá ani 300 obyvateľov – tak toto už je fakt riziko... To je asi taká pravdepodobnosť, akože sa nešťastnou náhodou sám celý zarúbem pri štiepaní dreva do pece, či do tla zhorím pri romantickej letnej večernej opekačke pri dome,“ reagoval ironicky ďalší obyvateľ Nižného Čaja, pán Jaroslav, ktorý sa do dediny prisťahoval nedávno z Košíc a bývanie v tichu si pochvaľuje.

Marek si spomenul na termálne vrty, ktoré mohli negatívne ovplyvniť pôdu.

„Trochu narušili podlažie po celom úseku Slanského pohoria. Ale tu ľudia skôr zomierajú na starobu alebo na nedostatok financií. To je najväčší problém. A môj najväčší problém je, že ma bolí srdce. Z lásky.“

Ďalší obyvatelia nám potvrdili, že problémom je u nich tvrdá voda a vápenaté podložie.

„Tvrdá voda upcháva cievy, takže s tým sú starosti. Potom ešte umelé hnojivá, ktoré sa používali na družstvách. Aj tie mohli spôsobiť nejaké znečistenia.“

Dožívajú sa aj stovky

Obyvatelia Slanskej Huty sa tiež cítia vo svojich domovoch bezpečne a zdravo. O výskume od nás počuli prvýkrát. Mnohí z nich sa dožívajú vysokého veku. Výnimkou nie sú ani obyvatelia nad 100 rokov.

„Žiadne zvláštne choroby tu nie sú. Je tu krásne a pokoj. Do mesta by som ani žiť nešiel, nezvykol by som si tam,“ priznáva pán Ladislav. „Bola tu sklárska huta do roku 1890,“ spomína si pán Ondrej.
Aj tam však potvrdili problémy s tvrdou vodou.

„Kamene majú vulkanický pôvod, máme ílovité podložie zeme a pod ním tvrdú vrstvu kamenia,“ hovorí obyvateľka. „Kedysi sa tu ťažil potaš, dokonca sa jedna časť volá Potašňa.“

Príčiny úmrtia vraj bývajú rôzne, tak ako aj v ostatných mestách a obciach. Objavia sa aj rakovinové, srdcovo-cievne ochorenia a infarkty, ale aj vysoká staroba či úrazy.

lnk

ico

Tatranci s civilizačnými chorobami problém nemajú

Z geologických prieskumov vychádza, že oblasť Vysokých Tatier je najmenej kontaminovaným geologickým prostredím. Mnohí obyvatelia stále veria zdravému horskému vzduchu a zákonite sa pod štítmi cítia zdravšie.

VYSOKÉ TATRY. Tatranci sa doma cítia zdravo, aj keď priznávajú, že Tatry už nie sú to, čo bývali. „Les je značne poškodený. Tatry určite stratili na tom ozóne, ale napriek tomu regeneračná činnosť lesov má stále niečo do seba,“ povedal Gustáv Schreter.

Stanislav Balúch pripisuje pozitívny vplyv prostredia na človeka v Tatrách aj menšiemu zhonu. „Ľudia tu majú bližšie k športu a aj starší viacej dbajú o prevenciu. Mnohí Tatranci si bez Tatier nevedia život predstaviť a práve preto sa tu cítia dobre a záťaž na nervový systém a na človeka je nižšia,“ dodal.

Iný názor má Anna Rušinová, ktorá do Tatier dochádza za prácou. „Tatry nie sú tým, čo bývali a nemyslím si, že by sa tu teraz žilo zdravšie. Pozitívne vnímam jedine menej stresové prostredie. Možno je to práve tým,“ doplnila.

mv

ico

V Obručnom boli prekvapení

OBRUČNÉ. Na zozname rizikových obcí z pohľadu geológov je aj jedna dedinka zo Staroľubovnianskeho okresu. Obručné s počtom ani nie päťdesiat obyvateľov leží na hranici Bardejovského okresu. O zisteniach geológov tu ľudia veľa nevedia. „Zatiaľ som o tom nepočul. A či máme napríklad nevyhovujúcu pôdu? Neviem, čo k tomu povedať, nepoznám to skúmanie,“ poznamenal Milan Dubňanský.

Informácia prekvapila aj miestnu starostku Danku Uhrinkovú (Smer). „Počujem o tom prvýkrát, z nášho pohľadu sa nám však nejaví, že by u nás ľudia boli postihnutí viac rakovinou,“ povedala. V obci sa doteraz nevyskytli ani komplikácie s vodou. Ľudia tu majú zväčša skupinové vodovody.

rin

ico

Bývania v Poľanovciach sa neobávajú

Do zoznamu rizikových obcí sa dostali aj Poľanovce, malá obec v Levočskom okrese. V dedinke pod Braniskom dnes žije 177 obyvateľov. Miestni, ktorých sme oslovili, nedajú na svoju obec dopustiť

POĽANOVCE. Mamička 5-mesačnej Alexandry Katarína sa v Poľanovciach narodila, spolu s manželom si tu aj vystavali dom. Takže v obci chcú prežiť celý život. O výskume geológov nepočula.

„Nepočula som o tom a ani som sa niečím takým nezaoberala. Myslím si však, že naša obec je vhodnou na bývanie. Určite niektoré obce sú na tom horšie. Nebojím sa tu bývať a určite by som sa odtiaľ ani nesťahovala,“ zamyslela sa mladá mamička.

„Prvýkrát počujem o nejakom výskume. Dlhé roky v záhradke pestujem rôznu zeleninu a myslím si, že je určite zdravšia ako tá, čo predávajú v obchodoch. Takmer každý rok mám peknú úrodu, aj vlani som mala veľmi veľa uhoriek či zelenej fazuľky, aj som kolegyniam v práci rozdala. V dnešnej dobe je dobré, že si človek dopestuje sám. Dôležité je, že sa mu chce a nie je lenivý,“ zdôraznila tiež rodáčka z Poľanoviec.

šim

ico

Obyvateľov Pače mapa úmrtnosti zaskočila

GEMER. Podľa mapy úmrtnosti na ischemické choroby srdca patria medzi obce s najväčšou úmrtnosťou aj Pača, Lúčka, Hrušov, Rozložná, Gemerská Hôrka, či Slavoška. Na druhej strane sa na Gemeri nachádza aj obec, ktorá je najmenej ohrozená úmrtiami na choroby obehovej sústavy. Touto obcou je Drnava.

Obyvatelia Pače boli touto informáciou nemilo prekvapení, priam šokovaní. Nevedeli o tom, že vznikli odborné mapy a ani o tom, že ich obec sa zaraďuje medzi najviac ohrozené oblasti.

Veronika Harhovská ostala týmto zistením zaskočená. „Nie, nevedela som o tom,“ povedala prekvapene. „Nemyslím si, že by naša pôda alebo voda bola iná, prípadne nevyhovujúca,“ dodala.

Vo dvore rodinného domu sa nad touto informáciou začudovali dve obyvateľky obce. „Nemáme takéto informácie, nevieme o tom, že by v našej obci na tieto choroby zomieralo až také veľké množstvo ľudí“. Zdá sa im to divné preto, že dedina sa nachádza v blízkosti lesa a ani premávka nie je veľká. „Vzduch nie je znečistený, zo studní vodu neberie už skoro nikto. Máme vlastný obecný vodovod a v ňom by mala byť voda kontrolovaná,“ zhodli sa.

Pri svojom dome sme stretli Janu Dovcovú. „Nepočula som o tom, že by niekto z obyvateľov trpel podobnou chorobou.“ Nikto v jej okolí, ani v rodine neumieral na choroby srdca. „Je pravdou, že niekedy tu boli bane, ale už keď sne sa tam hrávali ako deti, boli zasypané,“ poznamenala. Pestuje zeleninu, ovocie, či kvety. „Nemyslím si, že by pôda alebo voda na našom území boli kontaminované,“ dodáva.

tin

ico

Baškovčania o znečistenom prostredí tušili

BAŠKOVCE. Ľudmila Čigašová z Baškoviec (okres Sobrance) o výsledkoch skúmania geológov a ďalších odborníkov nepočula. V záhradke sadí koreňovú zeleninu, rajčiny, uhorky aj papriku. „Sadíme, lebo si myslíme, že je to oveľa bezpečnejšie ako kupované, pretože ja nehnojím umelými hnojivami. Preto počítam s tým, že táto dopestovaná zelenina je zdravšia,“ povedala. Aj preto z tejto informácie nebola nadšená.
Vodu zo studne používa výhradne na polievanie rastlín. „Pijeme z obecného vodovodu, ale kupujeme aj balenú vodu.“

Chorobou je postihnutá takmer každá rodina

Marta Tkáčová dochádza za mamou do Baškoviec z Michaloviec. „O tomto výskume som nevedela a tie informácie ma zarážajú.

Vedela som o tom, že je tu znečistené prostredie, len som si nemyslela, že konkrétne naša obec,“ povedala. Vodu pijú takisto z vodovodu a v záhradke majú, tak ako každý, posadenú zeleninu.

Pani Tkáčová dáva za pravdu mape úmrtnosti na rakovinu, ktorá bola zverejnená. „Snáď sa tu nenájde ani jedna rodina, ktorá by nebola postihnutá touto chorobou, či už teraz, alebo v minulosti. Veď aj môj otec zomrel na rakovinu. Bol to vitálny chlap a behom pol roka zomrel. Takisto otcov bratranec a aj ďalší bratranec zomreli na rakovinu,“ spomína.

Určite by sa nepresťahovali

„V záhrade sadíme zeleninu, mrkvu, paradajky, papriku. Veď musíme niečo jesť,“ reagoval na informáciu Juraj Slivka.

Dodal, že aj on osobne poznal ľudí z obce, ktorí zomreli na rakovinu. Myslí si, že svoj podiel na tom má Černobyľ. Z obce by sa však nikdy nepresťahoval. „Kde by som sa ja už sťahoval. Už len na cintorín,“ dodal s úsmevom.

Viktor Beca to nevidí tak tmavo, ako to vykresľuje výskum. „Môj otec mal 92 rokov a zomrel tu, gazdoval celý život. Švagor má tiež krásny vek, takže také strašné to nemôže byť,“ povedal. Pán Viktor má na dvore vlastnú studňu, z ktorej sa nebojí piť. „Vodu som dával na rozbor a je pitná, riadne ju používame. Ale sme napojení aj na obecný vodovod,“ povedal.

ope

ico

V Jalovej pod Starinou nemajú vodovod

JALOVÁ. Dedinku Jalovú v okrese Snina obklopujú lesy Národného parku Poloniny. Leží tesne pod vodárenskou nádržou Starina.

Zuzana Didiková, ktorá má 84 rokov, tu prežila celý život a vychovala tri deti. „Ľudia tu na rakovinu zomreli, to je pravda. Ale skôr v staršom veku,“ povedala.

Výsledky výskumu ju prekvapili, pretože v dedine žijú hlavne dôchodcovia, ktorým to tiahne na osemdesiat a viac.

„Nemyslím si, že tu mám nezdravé prostredie. Ja v záhradke pestujem len zeleninu do polievky. Hnojím len prírodným hnojivom. Jediné, čo tu možno nie je ako má byť, je voda. Hoci sme pod Starinou, nemáme z nej vodu. Ja ju mám len zo spádovej studne pod lesom. Keď prší, je mútna. Na pozemku sme vodu ale nenašli ani v hĺbke osem metrov,“ povedala.

V blízkom Stakčíne dobrý vzduch a aj voda

Obec Stakčín je od Jalovej sotva päť kilometrov. To, že je tam podľa výskumu bezpečné prostredie, potešilo Igora Huľa, ktorý má 44 rokov. „Výborná správa! Som rád, že žijem v takom zdravom prostredí,“ povedal.

„V okolí sú lesy a Starina. Odtiaľ máme nielen nezávadnú vodu, ale vytvára asi aj dobrú klímu,“ dodal.

Pestuje si vlastnú zeleninu a aj ovocie. Hnojí výlučne prírodným hnojivom. „Keď sa tak zamyslím, tak aj moji susedia naokolo sú zdraví a v dedine sa ľudia dožívajú vysokého veku,“ povedal.

kor

ico

Svidnícky okres strašia onkologické choroby

S vyšším počtom výskytu rakovinových ochorení sa na mape úmrtnosti v červenej zóne objavilo aj jedenásť obcí Svidníckeho okresu. Kružlová patrí s 655 obyvateľmi medzi najväčšie obce.

KRUŽLOVÁ. Miestni pripisujú výskyt rakoviny hlavne prechemizovaniu pôdy. V okolí sa niekedy vo veľkom pestovalo na družstevných pozemkoch. „V Kružlovej žije moja mamka, ktorá má však iné zdravotné problémy. Bolo tu niekedy družstvo a voda bola dlho znečistená, z tohto to predpokladám aj môže byť,“ povedala Ľuboslava Lojšová.

Vodu i pôdu znečisťovalo družstvo

Podľa Kvetoslavy Sivákovej za posledný rok v Kružlovej zomreli na rakovinu traja miestni v staršom veku. „Bolo viac takých, ktorí už bohužiaľ nie sú medzi nami. Mali by sa tým zdravotníci viac zaoberať.“

Jej rodina prestala pestovať vlastnú zeleninu kvôli slabej úrode. „Vyčistili sme si políčko a pritom sme tam aj všeličo našli. Úroda tam nebola až taká kvalitná. Možno to súvisí s tým, že čo sa tu niekedy pestovalo a ostalo po poľnohospodároch.“

Voda v obci je podľa Kružlovčanov naopak po rokoch kvalitná. „Tečie nám z lesa a je čistá, z tej to možno nebude. Je možné, že pôda je prechemizovaná, a to je problém. Chemické látky sa na družstve kedysi dávkovali. Dvadsaťdva rokov sa tam už nič nerobí, neseje. Všetko teraz závisí na domácich hospodároch, čo si sami dávajú do pôdy,“ reagoval Milan Miháľ.

Pestujú zeleninu s antioxidantmi

Milena Mihaľová je rada, že v domácej kuchyni majú vlastnú zeleninu. „Trošku si dopestujeme tak, aby nám to pre dvoch stačilo. Zemiaky, mrkvu, petržlen, kvasíme aj kapustu, ktorá má antioxidanty, ale tá sa už tak neje ako voľakedy. Je to ťažšie pre žalúdok,“ dodala pestovateľka.

Za posledný rok sa podľa Márie Feciskaninovej okrem rakoviny v obci vyskytlo aj viac srdcovocievnych chorôb hlavne u mužov okolo päťdesiatky. Sama sa snaží žiť zdravo. „Pestujem si len niečo málo v záhradke. Najmä uhorky, zemiaky, mrkvu, cukety a petržlen. Mám z chorôb obavy pretože mám potomstvo a príbuzenstvo, aby niečo nedostali.“

V okrese Svidník je výskyt úmrtnosti na rakovinu vysoký aj v obciach Mlynárovce, Miroľa, Šarbov, Fijaš, Dlhoňa, Vápeník, Belejovce, Vagrinec, Krajná Poľana a Dubová.

iv

ico

Ľudia z Renčišova i Lažian riziko rakoviny nevnímajú

RENČIŠOV/LAŽANY. Šarišské obce ležiace v lone prírody. Obe obkolesujú husté lesy. Malebný pohľad na dediny vyvoláva pocit zdravého životného prostredia.

A predsa je to úplne inak. Podľa odborníkov zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra patria tieto obce k najohrozenejším územiam s výskytom rakoviny v Prešovskom kraji.

Geológovia vychádzali z databáz a údajov štatistického úradu. Výsledok ovplyvnil vplyv geologického podložia a prostredia a rozšírenie chemických prvkov a látok v podzemných vodách a v pôde.

Vodovod nemajú

Niektorí obyvatelia Renčišova (okres Sabinov) si vysoké počty úmrtí ľudí v obci na najzákernejšie civilizačné ochorenie – rakovinu veľmi dobre uvedomujú. Aj jej súvislosť so životným prostredím. Iní sa nad tým takto nezamýšľali.

„Toľko rokov tu žijem a vôbec som o tom nevedela, že máme zlú vodu a pôdu. Teraz čo? Vysťahujú nás odtiaľ? Štátny vodovod nemáme. Každý si urobil vlastnú studňu alebo stiahol z lesa,“ vraví 74-ročná Mária Ondrejová. Hneď si však bolestivo povzdychne: „Aj môj manžel zomrel na rakovinu. Hrdla. Pred smrťou už nemohol ani rozprávať.“

Vdovou sa stala už pred 22 rokmi, ostala sama s tromi deťmi. „A ja viem, čo mám v sebe? Či tiež nie som chorá? Pôdu okolo domu využívam na pestovanie zeleniny a aj budem. Veď z dôchodku si všetko kupovať nemôžem,“ zamýšľa sa. V dome býva s najstarším synom, vydatá dcéra býva s rodinou tiež v obci.

O rok starší Andrej Jenčík sa nad informáciou o zdravotnom riziku z pôdy i vody v obci zabáva: „A ja tu žijem 75 rokov a nič mi nie je.“

Na záhrade už nevládze drieť. Vtipkuje, že by sa mu zišla nevesta, ktorá by posadila a pokopala zeleninu. Ale i v jeho rodine kosila prekliata choroba zvaná rakovina. Vzala mu jeho manželku.

Varovali ich pred rokmi

O rizikách z nevhodnej vody i pôdy veľmi dobre vedela 63-ročná Anna Grešová. „Veľa ľudí tu na rakovinu poumieralo. Najmä ženy, ktoré pracovali ako lesné robotníčky a vysádzali v okolitých lesoch stromčeky. Už dávno sa vravelo, že sa tu nemajú zbierať lesné plody.“

Aj v jej rodine sa zákerná choroba vyskytla. Jej aj manželovi rodičia zomreli vo veku okolo šesťdesiatky.

V Lažanoch o rizikách nepočuli nič

V neďalekých Lažanoch (okres Prešov) si vysokú úmrtnosť nespájali s rizikom plynúcim z nevhodného životného prostredia.

Tridsaťštyriročná Erika Miškufová býva v obci 15 rokov, odkedy sa tu vydala: „Vôbec nič som nepočula o tom, že by tu mala byť zlá voda či pôda. Neviem ani o tom, že by tu veľa ľudí poumieralo na rakovinu.“

Podobne zareagoval päťdesiatsedemročný Pavol Miškuf: „Žijem tu od narodenia. Toľké roky nás nikto na nič neupozornil.“

tim

Neprehliadnite tiež

Kulturpark ešte nezačali stavať, a Raši a spol. už naznačovali meškanie

Poslanec predpovedal EHMK fiasko i vracanie peňazí.

Košická radnica mlčí, prečo kauzu s eurofondami až doteraz tajila

Minimálne od januára bolo jasné, že je problém.

Išli na kolobežke z Košíc do Prahy. Teraz ich volajú do Lucerny

Dokument mapuje dvojtýždňovú trasu s charitatívnou myšlienkou.

Sobrančanov trápi nepríjemný zápach z bioplynovej stanice

Vedenie mesta sa problémom zaoberá, plánuje osloviť štátne orgány.

Pod Košickým hradom vyrastie stredoveká dedinka

Na projekte archeoparku spolupracuje združenie so Slovenskou akadémiou vied.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

Najčítanejšie na Spiš Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  5. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  7. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  1. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  2. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  3. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  4. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  5. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  6. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  7. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  10. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 14 092
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 9 712
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 331
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 557
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 923
  6. Moskva alebo Petrohrad? 2 357
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 275
  8. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 070
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 787
  10. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 679

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop