Kubu každý pozná ako baštu komunizmu. Je to však aj nádherná krajina, kde vládne nefalšovaná srdečnosť ľudí, ale kde zároveň nemôžete prehliadnuť chudobu. Zažila tam päťhodinový výstup na stolovú horu aj neutíchajúci tropický lejak. Nebolo jej všetko jedno ani vtedy, keď sa na periférii krajiny pokazil autobus, v ktorom práve cestovala.
STARÁ ĽUBOVŇA. Kubu nazývajú niektorí Ostrovom slobody. Mirka tu vnímala šťastie domácich, ich srdečnosť, ale aj chudobu.
O cestovateľských zážitkoch, krásach jedinečnej krajiny i o samotných Kubáncoch nedávno rozprávala v staroľubovnianskej čajovni v rámci cyklu Cestovín. O zážitkoch sa podelila aj s nami.
„Kuba je nádherná, fascinujúca krajina. Návštevníka naučí pozmeniť hodnoty,“ povedala Mirka, ktorá v karibskom štáte precestovala všetkých jeho 15 provincií.
Jej druhá návšteva za Atlantikom bola kvôli štúdiu hlavne pracovná, na dobrodružnosti to však rozhodne neubralo.
Spomenula si, ako päť hodín vystupovali na stolovú horu El Yunque, kde ich zastihol tropický lejak.
„Nezabudnem ani na pokazený autobus, ktorý napokon šiesti domáci kutili opravili vymontovaním štartéra a premazali olejom na varenie. Nezabudnuteľné však boli hlavne stretnutia s miestnymi obyvateľmi.“
Aj bosý Kubánec vie byť šťastný
„Kubánci sú šťastní, spokojní a srdeční. S nehou v srdci a s obdivom spomínam na diskusiu s veteránmi. Často jednoduchí a málo vzdelaní vojaci odpovedali, že Kuba pre nich znamená solidaritu, slobodu a priateľstvo. Neraz myslím aj na 92-ročného deduška. Chodieva bosý, pestuje tabak a sladké zemiaky a teší sa, že sa dožil nového dňa. Hovorieval, že má čo odkázať svojím pravnúčatám, že mu domček tento rok neodniesol cyklón,“ spomína Mirka na stretnutia s miestnymi, ktoré boli nezabudnuteľné.
Na Kubu sa Staroľubovnianke pošťastilo cestovať už dvakrát, zaviali ju tam študijné povinnosti. Najprv tam išla pred dvoma rokmi, tento rok si cestu znovu zopakovala. Zakaždým tam strávila mesiac.
„Na Kubu som veľmi túžila vrátiť sa. Keď som odchádzala, hodila som spomienkový prstienok do mora z havanského Malecónu. Želanie sa mi splnilo,“ poznamenala Miroslava.
Okrem Kuby už navštívila aj Bolíviu a Peru.
Kubánci, niektorí ešte z čias socializmu, poznajú aj naše krajiny. Viac si pamätajú značku Československo. Mladší už ale registrujú, že pred rokmi došlo k rozdeleniu.
„Zoznámili sme sa tam s jedným čašníkom, ktorý žil u nás deväť rokov. Bol ženatý so Slovenkou, ale odišiel domov, lebo nemohli mať deti, a to je pre týchto ľudí veľmi dôležité. Aj po šestnástich rokoch doma hovoril plynule po slovensky a pýtal sa nás, či Elán ešte hrá a ako sa má Marika Gombitová. Vo všeobecnosti sú Slováci u Kubáncov vítaní a obľúbení turisti. Označujú nás Eslovacos – amigos, teda Slováci – priatelia,“ prezradila Mirka.
Boli neprehliadnuteľní
Miroslava študuje na Karlovej univerzite v Prahe. Píše prácu, ktorá sa týka problematiky Kuby a Peru. Aj to bol dôvod jej návštevy vzdialeného ostrova, využila možnosť prihlásiť sa na expedíciu.
S ostatnými členmi skupinky bola medzi domorodcami neprehliadnuteľná. Na Kube je totiž asi 95 percent obyvateľov tmavšej pleti.
„Keď sme raz nahliadli do miestneho salsa klubu v meste Baracoa, pre tamojších sme boli exotickejší my,“ poznamenala.
A keď už spomíname tanečný klub, práve aktivity v ňom sú s kubánskou kultúrou výrazne prepojené. „Kubánska roztancovaná a vášnivá kultúra sa nezaprie,“ skonštatovala Mirka.
Mirku môžu niektorí poznať z Ľubovnianskeho hradu, kde desať rokov pracovala ako sprievodkyňa. Pred štúdiom v Prahe chodila na vysokú školu do Nitry.
O Kube rozprávala priateľom na nedávnom sedení v čajovni, kde vládla uvoľnená atmosféra. Zvýrazňoval ju nielen kubánsky čaj či kakao, ale aj skupinka karibských nadšencov.
„Už teraz sa teším na ďalšie premietanie fotiek, možno po návrate z ďalšej transatlantickej expedície, ktorú pripravujeme, tentoraz do Kostariky a Panamy začiatkom roku 2013,“ prezradila Mirka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
