Po nedeľňajšom zápase je všetkým jasné, že domov privezú striebornú medailu.
HARICHOVCE. Telocvičňu na futbalovom štadióne si prerobili Harichovčania na „fanzónu“. Prevažne mladšie ročníky pozerali zápasy základnej časti na obrovskej veľkoplošnej obrazovke s kvalitným ozvučením. Cez víkend sa dobre miesto len ťažko hľadalo. Najlepšie fleky už boli vopred rezervované.
Hudáček – to znie hrdo
Keby obecná matrikárka spočítala počet nositeľov mena Hudáček, isto by sa toto priezvisko umiestnilo na prvej priečke. V Harichovciach mu ešte môžu konkurovať Hrušovskí.
„Rudo je môj bratranec. Všetci Harichovčania sme na nich hrdí. Chlapci zúročili svoju celoživotnú drinu a hlavne je to výsledok práce ich otca Ruda,“ zdôraznil ďalší z rodu Hudáčkovcov Pavol, ktorý pochádza z desiatich súrodencov.
„Všetci sme boli nesmierne napätí, no po treťom góle Libora bolo počuť oslavy gólu na celú dedinu. Každý fandil Slovensku. My sme však boli o to viac upätí na hráča s číslom 21. O jeho treťom góle, kedy skopíroval akciu proti Košiciam vo finále, sa bude ešte u nás dlho hovoriť,“ opísal sobotňajšie emócie proti Česku Pavol Hudáček.
Výkriky radosti po Liborovom góle
Keď Slováci v sobotu nastupovali na ľad, v „harichovskej fanzóne“ to začalo hučať hlavne pri hráčovi s číslom 21. To, čo zavládlo v 45. minúte stretnutia s Čechmi, sa nedá opísať. Harichovčan Libor Hudáček svojím gólom poslal Slovensko do finále. Mohutný výkrik „gól“ bolo počuť možno aj do neďalekej Spišskej Novej Vsi.
Harichovčania kričali, oslavovali, plakali od šťastia a tešili sa. „Najprv nám Libor urobil radosť, keď rozhodol finále s Košicami. To sme sa začali pripravovať na jeho slávnostný príchod s majstrovským pohárom. Teraz musíme plán osláv zmeniť. V tomto roku máme 80. výročie futbalu, a tak to spojíme s príchodom Hudáčkovcov z majstrovstiev sveta. Už teraz je isté, že okrem slovenského majstrovského pohára budeme mať v Harichovciach až dve medaily,“ nadšene povedal šéf harichovského futbalu Tomáš Šefčík, ktorému hokejisti narobili príjemné starosti.
Pre včerajšie finále odohrali Harichovčania piatoligový zápas už dopoludnia. V Poprade-Veľkej síce prehrali 1:2, ale to ich až tak nemrzelo.
„Príčinu prehry netreba hľadať v hokeji. Žiadne oslavy postupu do finále sa nekonali. Väčšina hráčov A – mužstva pozerala hokej spoločne na veľkoplošnej obrazovke. Víťazstvo oslávili pohárom piva a o 21.30 už mali večierku.
T. Staroň: Sú to zlatí chlapci
„Bez ohľadu na výsledok finále sú to pre nás 'zlatí chlapci'. To čo dokázali proti Kanaďanom a Čechom je úžasné. Už teraz sa teším, že na vlastné oči uvidím, ako vyzerá medaila zo svetového šampionátu,“ s radosťou dodala dlhoročná futbalová ikona Harichoviec Tibor Staroň.
Odchovanci spišskonovoveského hokeja bratia Hudáčkovci a Michal Sersen sa tak zapíšu k dvojici medailistov z majstrovstiev sveta. V roku 2000 vybojovali striebro Stanislav Jasečko a Ľubomír Vaic. O tri roky bol Ľubomír Vaic bronzový.
Príprava dievčat. Najprv namaľovať líčka na slovenský spôsob a potom sa fandilo v telocvični.
Šály a dresy. Mladí Harichovčania si užili najkrajší hokejový víkend vo svojom živote. Teraz sa nemôžu dočkať príchodu bratov Hudáčkovcov.
Najkrajší pohľad. Rodáci sú hlavne na hráča s číslom 21 (v pozadí na obrazovke) nesmierne pyšní.
FOTO: JOPE
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš