Vybrali sa do múzea, aby medzi všetkými exponátmi mohli zažiť niečo nové. Nevideli len vystavené kúsky, ktoré dýchajú desaťročiami či storočiami vekov, ale vyskúšali si aj svoje zručnosti.
POPRAD. Na vlastné oči mohli milovníci umenia a histórie vidieť ako funguje parný stroj, autíčko na uhľovodík, vyrobiť si recyklovaný papier a dokonca zistiť návod na to, ako byť šťastný.
V sobotu večer svetlá Podtatranského múzea zostali rozsvietené až do neskorej noci.
Na kraji miestnosti múzea bol pripravený model uhoľnej bane, prilby, baterky. Na druhej strane hybridný bicykel a úsporný byt.
„Výstava pojednáva o vyčerpateľných a nevyčerpateľných zdrojoch,“ prezradila hneď na začiatku etnologička Michaela Kočišová.
Lektorka Podtatranského múzea Zuzana Polerická sprevádzala návštevníkov putovnou interaktívnou výstavou s názvom Energia tretieho tisícročia. „Deti tu mali možnosť dozvedieť sa ako vznikla energia, ako sa využíva, ako máme ňou šetriť,“ povedala.
Pripravili im recept na šťastný život
Hostia mali možnosť navštíviť aj „veštiareň“, kde si mohli vytiahnuť jeden citát slávnej osobnosti, ktorý by im mal niečo prezradiť.
„Deti sa dozvedeli, čo je to šťastie, ako si ho získajú, kedy budú skutočne šťastné,“ dodala lektorka.
Hostia sa presvedčili, že v múzeu nie sú len nehybné exponáty, ale že to tam aj žije. Stačili rozmixované kúsky novín, sitko, plátno a slnko.
„Rozhodli sme sa pri tejto príležitosti vyrábať recyklovaný papier. Deťom, ktoré prišli, sa to veľmi páčilo. Mohli sa pri tom zabávať , sami si to vyskúšať, a tak si výrobok odniesť so sebou domov,“ povedala etnologička Kočišová.
Večer bola pre dospelých pripravená prednáška. Hovorilo sa o najtmavšom mieste na Slovensku, o svetelnom znečistení a prednášajúci Peter Begéni prezradil, kde je umelé svetlo vytvorené človekom zbytočné a prízvukoval, aby sme nesvietili tam, kde to nie je skutočne potrebné.
Názory
Deťom sa páčilo
Michaelu Marcinovú, žiačku 6. ročníka základnej školy najviac oslovil papier: „Podarilo sa mi ho vyrobiť. Bolo to také zvláštne, lebo keď ste sa toho dotkli, bolo to ako blato,“ povedala.
Erik Dický prezradil, že by si to možno vyskúšal aj sám. „Výroba papiera nebola ťažká, pamätám si postup, budem to možno skúšať aj doma.“
Zdenku Kubekovú zaujalo niečo iné. „Mne sa páčili zvieratká a aj to ako sme boli v bani. Na stenách tam boli rôzne obrázky baní a elektrární. Som rada, že sme tu prišli, aspoň sa nenudíme doma,“ dodala.
Lenke Bajtošovej výstava dala veľa. „Najviac sa mi páčila sála so zvieratkami a skameneliny, lebo to mám rada. Určite si budem veľa z tejto výstavy pamätať.“
jp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
