Korzár logo Korzár Spiš

Hladina Štrbského plesa je nad dlhodobým priemerom

Od výrazného poklesu hladiny pred dvoma rokmi dnes niektorí hovoria o maximálnej výške za posledné roky.

(Zdroj: SITA/Rastislav Ovšonka)

Od výrazného poklesu hladiny Štrbského plesa pred dvoma rokmi, kedy klesla až 90 cm pod dlhodobý priemer, dnes niektorí hovoria o maximálne výške za posledné roky.

ŠTRBSKÉ PLESO. Po dvoch rokoch od mimoriadneho poklesu vodnej hladiny Štrbského plesa, kedy na jar 2010 bola hladina až o 90 cm nižšie v porovnaní s dlhodobými pozorovaniami, je dnes hladina na svojej „normálnej“ úrovni.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Viacerí miestni dokonca hovoria o maxime za posledné roky. Kým pred dvoma rokmi z vody trčali kamene, dnes sú opäť všetky pod vodou.

SkryťVypnúť reklamu

„Chvalabohu, že je hladina v takej výške, ako je,“ povedal pre SITA Pavol Kráľ z ochranného obvodu Štátnych lesov Tatranského národného parku.

Zároveň však upozorňuje, že nikdy v minulosti nebola presne stanovená výška vodnej hladiny, takže hovoriť o nule, resp. normálnom stave, je ťažké.

Možno hovoriť len o dlhodobých pozorovaniach a priemerných úrovniach. Pavol Kráľ sleduje hladinu plesa už asi 25 rokov.

"Nula" prakticky neexistuje„Nulu“ možno podľa Pavla Kráľa stanoviť len podľa umelého výtoku, ktorý tu ešte začiatkom 20. storočia vybudovali, a ktorý je vyústený do kanalizácie na Štrbskom Plese.

Tento odpad je však dnes uzavretý a hladina jazera je asi 15 cm nad týmto odtokom. Voda je až pri drevenom móle na južnom brehu plesa pri Solisku.

SkryťVypnúť reklamu

„Niekto začiatkom 20. storočia asi povedal, že takto chce, aby bola výška hladiny Štrbského plesa, pretože mu zrejme robila nejaké problémy,“ uviedol Kráľ.

Tento bod niektorí považujú „nulovú výšku“ hladiny Štrbského plesa. V minulosti skúmali Štrbské pleso a pohyby jeho hladiny nielen pracovníci Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u, ale aj hydrometeorológovia, avšak nikdy nebola stanovená nulová výška hladiny jazera.

Aj keď niektorí dnes hovoria o maximálnej výške hladiny jazera, podľa Kráľa boli v minulosti roky, keď bola hladina plesa ešte vyššie ako je v súčasnosti.

Pavol Kráľ si spomína na problémy, ktoré v minulosti spôsobovala vysoká hladina plesa v liečebnom dome Solisko, kde voda zaplavovala kotolňu.

O tom, že v minulosti musela byť hladina plesa ešte vyššie svedčia podľa Kráľa aj staré mapy z obdobia Rakúsko-Uhorska, kde je zaznačený aj odtok z jazera.

SkryťVypnúť reklamu

Umelý kanál bol vybudovaný až neskôr, pravdepodobne preto, aby mohli regulovať výšku vodnej hladiny. Faktom však podľa Kráľa je, že za posledných 120 rokov nebola hladina plesa nikdy tak nízko, ako pred dvoma rokmi. Dokazujú to fotografie a pohľadnice Štrbského Plesa za uplynulých 120 rokov.

Spádová oblasť plesa je len šesť hektárovPodstatná časť vody, ktorá sa dostane do Štrbského plesa, pochádza zo zrážok a spodnými prítokmi, hlavne z Mlynickej doliny.

„Priama spádová oblasť Štrbského plesa je pomerne malá. Hovorí sa o nejakých šiestich hektároch,“ uviedol Kráľ.

Okrem sucha, ktoré pravdepodobne prispelo k poklesu hladiny, sa pred dvoma rokmi hovorilo aj o negatívnom vplyve výstavby na brehu Štrbského plesa, ako aj negatívnom dopade zasnežovania, keďže na výrobu snehu sa používa voda zo Štrbského plesa.

Kombináciou týchto faktorov pravdepodobne došlo k výraznému poklesu hladiny na jar 2010. „Pri stavebných prácach sa mohla narušiť moréna. Chvalabohu, že sa tak nestalo, keďže máme takú výšku vodnej hladiny, akú dnes máme,“ povedal Kráľ.

Negatívny vplyv na výrazný pokles hladiny mohlo mať podľa riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka aj samotné zasnežovanie.

V uplynulých dvoch rokoch došlo k rekonštrukcii zasnežovania na Štrbskom Plese, ktoré bolo poruchové a potvrdili sa aj úniky vody, čo mohlo spôsobiť zvýšený odber vody.

V súčasnosti sú na potrubiach namontované vodomery. Prevádzkovateľ strediska môže počas roka odobrať maximálne 18 000 metrov kubických vody z jazera. Momentálne je podľa Majka prevádzkovateľ v limite.

Pavol Majko i Pavol Kráľ sa zhodujú na tom, že si budeme musieť zvyknúť na takéto pohyby vodnej hladiny Štrbského plesa aj vzhľadom na extrémy počasia v posledných rokoch.

Výška hladiny Štrbského plesa sa výrazne mení aj počas letnej sezóny. Tieto zmeny však považuje Pavol Kráľ za normálne.

Opäť sa začala člnkovacia sezónaNa Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách sa dnes začala nová člnkovacia sezóna. Tento rok je to malé, päťročné jubileum od obnovenia člnkovania na plese.

Vody Štrbského plesa odomkol už tradične starosta Štrby Michal Sýkora. Tentoraz na odomykanie použil nový drevený kľúč.

Pri otváraní novej člnkovacej sezóny mu asistovali maskot Štrbského Plesa medveď Štrbko a spolu s ním aj vlk a dokonca aj Yeti.

Starosta verí, že tohtoročná sezóna bude ešte lepšia ako tie predchádzajúce. Posledné dve letné sezóny zaznamenali na Štrbskom Plese viac návštevníkov, aj napriek tomu, že sa ešte stále hovorí o dopadoch krízy.

Dnešné otvorenie člnkovacej sezóny je zároveň prvým zo série podujatí, ktoré pripravili samosprávy a podnikatelia z oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry pre návštevníkov slovenských veľhôr. Hneď v sobotu sa pri Chate pri Popradskom plese uskutoční slávnostné otvorenie tatranských dolín.

Tento rok pripravil prevádzkovateľ člnkovania na Štrbskom plese 15 väčších a menších člnov. Pred touto sezónou pribudli tri nové člny.

„Hlavne v auguste boli problémy s nedostatkom člnov. Stávalo sa, že ľudia museli čakať aj dve hodiny na voľný čln,“ uviedol Martin Kudas zo spoločnosti Tatry Mountain Resorts.

Vlani vypravili z prístaviska na Štrbskom plese vyše 3 200 lodí, na ktorých sa previezlo takmer 9 700 turistov. V roku 2010 ich bolo okolo 8 000.

Ani minulý rok sa nezaobišiel bez toho, aby sa niekto nedobrovoľne nevykúpal. „Mali sme dve posádky kúpačov. Jedna sa namočila hneď pri nastupovaní do člna a druhou bola skupina podgurážených mladíkov,“ dodal Martin Kudas.

Po týchto skúsenostiach prijali opatrenia, aby k podobným udalostiam nedošlo. K základným pravidlám člnkovania na Štrbskom plese platí, že do člna majú zákaz vstupu deti mladšie ako tri roky, deti do 15 rokov majú povinnosť nosiť záchranné vesty. Pre všetkých platí pravidlo, že musia byť stále na dohľad obsluhe.

K podmienkam vstupu na čln patrí aj to, že nemôžu so sebou brať žiadnu batožinu. Z člna je tiež zakázané kŕmiť ryby plávajúce v Štrbskom plese. Všetci návštevníci si musia uvedomiť, že celé Štrbské pleso sa nachádza v piatom, najvyššom stupni ochrany prírody.

Člnkovacia sezóna potrvá až do októbra.

Počlnkovať sa chcel každýDo člna sa chcel dostať každý, kto sa pristavil.

„Sme tu prvýkrát na zdravotnom pobyte a zajtra odchádzame domov. Synovi sa veľmi člny páčili. V Pieninách sme sa deň pred– tým tiež plavili. Leto tu vyzerá nádherne, radi sa sem vrátime,“ povedala Petra Foxová z Ostravy.

Člny zadarmo chceli vyskúšať všetky deti. „Ešte som sa nikdy na Štrbskom plese nečlnkoval. Teším sa na to. Keď je tak pekne ako dnes, tak to musí byť super,“ povedal Kevin Gál.

Ako prvé nasadli do lodiek mladé folkloristky z domáceho súboru Štrbianček, ktoré sa starali o atmosféru podujatia. „Je to výborný pocit previezť sa v člne medzi prvými. Už som sa raz takto viezla a je to príjemné,“ povedala Valéria Brutvanová.

Jej kolegyňa zo súboru Terézia Jančíková mala trochu obavy. „Bála som sa, keď sa čln rozkýval, vyzeralo to nebezpečne, ale inak som si to užívala. Člnkovanie na Štrbskom plese je super,“ dodala.

Terézia Jančíková si vyskúšala člnkovanie medzi prvými.

Kevin Gál sa na Štrbskom plese člnkoval prvýkrát.

Petra Foxová so synčekom. Starostlivá mamička z Čiech splnila synovi želanie.

Foto k článku: Marek Vaščura

sita, mv

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 450
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 9 017
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 7 567
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 563
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 485
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 436
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 173
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 1 769
  1. Ivan Mlynár: Ombucman Robert Dobrovodský sa vydal do boja proti policajnému násiliu, lenže zacielil mimo terč.
  2. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví
  3. Juraj Tušš: Potenciál slovenského národa v 21.storočí.
  4. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné
  5. Eva Chmelíková: Svet nie je Čiernobiely
  6. Vladimír Bojničan: Dogmatické náboženstvo ako zdroj xenofóbie: Korene, mechanizmy a historické dôsledky
  7. Ivan Čáni: Fico nie je hlúpy, aby nechápal čo hovorí a robí.
  8. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 260
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 77 615
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 58 147
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 114
  5. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 387
  6. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 643
  7. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 9 290
  8. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 7 222
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Tupou Ceruzou: Medvede
  7. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ivan Mlynár: Ombucman Robert Dobrovodský sa vydal do boja proti policajnému násiliu, lenže zacielil mimo terč.
  2. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví
  3. Juraj Tušš: Potenciál slovenského národa v 21.storočí.
  4. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné
  5. Eva Chmelíková: Svet nie je Čiernobiely
  6. Vladimír Bojničan: Dogmatické náboženstvo ako zdroj xenofóbie: Korene, mechanizmy a historické dôsledky
  7. Ivan Čáni: Fico nie je hlúpy, aby nechápal čo hovorí a robí.
  8. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 260
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 77 615
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 58 147
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 114
  5. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 387
  6. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 643
  7. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 9 290
  8. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 7 222
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Tupou Ceruzou: Medvede
  7. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu