Piataci sa v Liptovskej Tepličke (okres Poprad) učia nárečie svojej obce. Škola ho zaradila do rozvrhu ako samostatný predmet. Všetci obyvatelia sú na svoj materinský jazyk hrdí a aj samotné deti rady „tepličtinou“ rozprávajú.
LIPTOVSKÁ TEPLIČKA. Predmet s názvom Naša reč vznikol v rámci projektu Premena tradičnej školy na modernú.
„Regionálnou výchovou sa zaoberáme už dlho. Vytvorili sme si vlastný vzdelávací program s desiatimi vyučovacími predmetmi. Medzi nimi je aj Naša reč. Samotní učitelia vytvorili učebné texty,“ vysvetľovala riaditeľka ZŠ s MŠ v Liptovskej Tepličke Valéria Černohorská.
Piatakom sa venuje učiteľka slovenského jazyka Margita Sivošová. Tá je zároveň aj spoluautorkou učebnice Naša reč.
„V rámci projektu sa venujeme rôznym témam, ktoré sú vopred naplánované. Rozvíjame rečové zručnosti a snažíme sa o to, aby nezanikla tradícia teplického nárečia. Máme na to učebnicu, no niekedy si pozveme aj živú učebnú pomôcku v podobe niektorého z obyvateľov dediny,“ povedala učiteľka.
Sivošová priznala, že aj žiaci ju mnohokrát priučia novým nárečovým výrazom. „Z domu si nosia mnoho nového, a tak sa zábavnou formou učíme navzájom,“ dodala s úsmevom.
Zlej známky sa v tomto predmete deti báť nemusia. „Hodnotí sa to ústne a neklasifikujeme tento predmet známkou. Má to slúžiť na udržiavanie tradícií. Trend je taký, že nárečia zanikajú a to nechceme dopustiť,“ zdôraznila Sivošová.
Koreňová: Pletie sa mi to so slovenčinou
Piatačka Lucia Suchareková tento doplnkový predmet chváli. „Naučíme sa to, čo ovládali naši predkovia. Dozvieme sa popri tom, ako žili a pracovali,“ povedala.
Jej spolužiačke Michaele Koreňovej je teplické nárečie veľmi blízke. „Rozprávam sa takto doma so starou mamou, ale aj vonku s kamarátmi. Toto nárečie má bližšie k poľštine a niekedy sa mi to pletie so slovenčinou,“ priznala sa.
Eva Marušinová má opačný problém. „Snažím sa tomu nárečiu priučiť, lebo nemám k nemu blízko,“ dodala.
Starosta obce Liptovská Teplička Slavomír Kopáč (Smer) je na tento počin v škole hrdý.
„V minulosti sa v záujme pokroku veľa vecí rušilo. Dnes sa každý na svet pozerá inak a začíname si vážiť hodnoty našich predkov. Naše nárečie je jedinečné a som rád, že sa mu deti venujú,“ zdôraznil starosta.
Názory
Obyvatelia sú na svoje nárečie hrdí
Milan Hudák si myslí, že zvyky našich otcov treba zachovávať. „Doma a s kamarátmi nehovorím inak, len v nárečí,“ povedal.
Anna Madáčová je rada, že aj deti sa nárečie učia. Sama pomáhala pri tvorbe učebnice. „To je naša materinská reč. Ňou sa všade rozprávame. My chceme, aby mladí hovorili v nárečí, ale zatiaľ im to nejde,“ pousmiala sa.
František Koreň tvrdí, že je dobré, ak deti nezabudnú, odkiaľ pochádzajú. „Doma sa tiež po teplicky rozprávame. Je to normálna vec,“ uzavrel.
mv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
