Pred pár dňami, 21. a 22. júna, sa konal folklórny festival s názvom Euroregióny spoločne - Folklór bez hraníc.
POPRAD. Podvečer boli lavičky pred pódiom na námestí zaplnené. Aj na terasách sa to hemžilo ľuďmi. Vo štvrtok a v piatok sa v Poprade hralo a tancovalo iba na ľudovú nôtu.
Na pódiu sa menili farby krojov. Popradčania mali možnosť zažiť stretnutie dvoch národných kultúr vďaka vystúpeniam slovenského a poľského folklóru.
Najprv pochod cez námestie a potom festival svojou akoby úvodnou zvučkou otvorili švajčiarski trubadúri, ktorí v našom regióne pobudli až tri dni.
Po ich „otvaráku“ si pódium a pozornosť malých i veľkých ukradli folkloristi z popradského súboru Vagonár, ktorým sa podarilo roztlieskať dav. V tomto roku súbor oslávi už 60. výročie svojho založenia.
To, že folklór nie je iba pre starších, potvrdili deti. Tanečnice mali pod pódiom silnú konkurenciu. Ich tanec začali napodobňovať malé dievčatká v sukniach. Možno ich budúce nasledovníčky.
Po ich vystúpení sa zmenil jazyk, kroje sa opäť vymenili a javisko ovládli umelci z goralského súboru Śwarni z poľského Nového Targu. Pozornosť všetkých pútal aj konduktor s vystavenými električkami. Okoloidúci mali možnosť prispieť na verejnú zbierku na záchranu tatranskej električky – Kométy.
Na svoje si prišli aj milovníci dobrého jedla. Kým v piatok ľudí pred pódiom bavil folklórny súbor z Giraltoviec spevmi a tancami z horného Šariša a tiež Zemplína, druhá strana mesta sa zmenila na talianske mestečko.
Na akcii Viva Italia si gurmáni mohli pochutnať na špecialitách z talianskej kuchyne. Dvanásť stánkov, talianske syry, salámy, špeciality, olivy... Tak z takéhoto menu si mohli návštevníci vybrať.
Prišla si zaspomínať
Pred pódiom jedna pani držala v rukách staré fotografie. Počas vystúpenia popradského súboru zosmutnela. Pre Valériu Ondrašovú z Popradu bol tento festival akousi spomienkou.
Jej nebohý otec bol vynikajúcim hudobníkom. Hrával a tancoval okrem iného aj v popradskom Vagonári.
„Môj otec bol muzikant telom aj dušou. Začínal v dvoch vtedy chudobných folkórnych súboroch – v Jánošíkovi vo Svite a v popradskom Vagonári. Nikdy nechcel, aby som sa aj ja stala súčasťou súboru, aj keď som bola dobrá tanečnica,“ zdôverila sa nám Valéria. „Bál sa, že by som sa tam pokazila, že by ma tanečníci zviedli,“ dodala s úsmevom.
Bola veľmi rada, že mesto zorganizovalo takúto akciu: „Pre mňa je tento festival spomienkou. Všetko si to tu fotím a som nadšená, že sa môžem pozerať na tento súbor.“
Fotky, ktoré mala v rukách, boli čiernobiele a túžila ich ukázať súčasným umelcom zo súboru: „Mám celý album takýchto fotiek, keď ešte vystupoval otec spolu s Vagonárom. Všetko si totižto do albumu zakladal,“ poznamenala.
„Z týchto na fotkách už asi nikto nie je nažive. Keď vidím vystupovať umelcov z Vagonára, idú mi slzy do očí. Je mi strašne ľúto, že ho tu už nemám,“ zarmútene dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
