Ak sa do prvého kúpeľa dieťaťu dali peniaze, bolo bohaté, ak mlieko, bolo pekné. Vloženie liečivých rastlín mu malo zabezpečiť zdravie, med krásu. Tieto a iné úkony robili naši predkovia pre lepší život svojich detí. Čo všetko sprevádzalo narodenie dieťaťa, jeho výchovu i formovanie, aké to bolo byť dieťaťom pred sto rokmi, to ukazuje netradičná výstava v levočskej radnici s názvom Ohýbaj ma mamko...
LEVOČA. Moderná inštalácia výstavy vedie návštevníka prostredníctvom exponátov, veľkého množstva fotografií i textov najvýznamnejším obdobím v živote človeka, kedy je formovaný výchovou, školou i bezprostredným okolím.
„Nezabúda ani na najmladšieho návštevníka, ktorému umožňuje nielen vidieť, ale aj vyskúšať si hry a hračky, s ktorými sa hrávali ich starí rodičia. Detskému návštevníkovi je určený aj osobitný sprievodca s ukážkami folklóru jednotlivých na výstave zastúpených etník. Výstava jednoducho ponúka pohľad na to, aké to kedysi bolo, keď mamky ohýbali svoje deti,“ vysvetlila Hana Zelinová zo Slovenského národného múzea v Martine.
Prvému kúpeľu bol skutočne pripisovaný magický význam. Dieťaťu doň pridávali aj kačaciu nôžku a husacie krídlo, aby dieťa nebolo zimomravé, varené vajíčko, aby bolo zdravé a okrúhle ako vajce. Chlapčekovi pridali vlčiu labu, aby dobre behal, bol silný a vytrvalý.
Dôležitý význam prikladali ochrane novorodenca pred jeho krstom. Spočívala v množstve zákazov - dieťa nesmelo ostať samotné, matka sa k nemu nemohla otáčať chrbtom, nesmeli ho vynášať z domu, neukazovali ho cudzím ľuďom a na noc nechávali zažaté svetlo.
Pred urieknutím a inými nepriaznivými vplyvmi ho mala chrániť červená farba stužky alebo výšivky na čepčeku.
Dieťa položené na kožuch bolo bohaté
Zelinová vysvetlila aj to, ako to bolo s krstom dieťaťa. „V oblasti severovýchodného Slovenska, kde žijú Rusíni a Ukrajinci prvým kmotrovským darom dieťaťu bolo kryžmo – 1 až 2 metre dlhé biele plátno, doplnené kúskom chleba a drobnými mincami, aby ich dieťa malo vždy dostatok,“ zdôraznila.
Osud dieťaťa ovplyvňovali aj okolnosti jeho narodenia. Keď sa narodilo v nedeľu, bolo šťastné, ak malo zúbok, bolo múdre, ak s vláskami, bude vedieť liečiť.
„Po pôrode sa magické úkony sústredili na dieťa. Zdravie, šťastie, šikovnosť a bohatstvo malo dieťaťu zabezpečiť položenie na kožuch (aby bolo bohaté), na stôl, na pec (aby sa držalo domu), na zem (aby bolo silné), na chlebovú lopatu (aby bolo dobré, ako chlieb). Dieťaťu do rúk vkladali pracovné predmety, aby tak ovplyvnili jeho budúce povolanie,“ dodala H. Zelinová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
