V ranných hodinách odštartovala zapálením ohňa pod kotlami a čistením zemiakov súťaž O najlepšie batizovské pirohy.

BATIZOVCE. V Poľsku je to pieróg, na Ukrajine pyríh, v Rusku piróg a na Slovensku pirohy. V Batizovciach o tých najlepších rozhodovali odborníci, laici a aj znalci z dediny.

O víťazstvo bojovalo jedenásť tímov, ktoré proti sebe vytasili valčeky na cesto, suroviny a vlastné chuťové bunky.

Táto súťaž bola v obci prvýkrát. Jeden z členov komisie mládeže a športu pri obecnom zastupiteľstve Anton Boržecký nám prezradil, že prvotný nápad prišiel z vonku: „Podnet prišiel z ulíc našej obce. Dlho sme nad tým premýšľali a nakoniec sme si povedali, že ideme na to.“

Zo začiatku trápili organizátorov súťaže obavy zo slabej účasti: „Dali sme si za úlohu, že každý člen komisie dá, pre istotu, dokopy aspoň jedno družstvo. Nech sa to rozbehne. Na počudovanie sa nám nakoniec prihlásilo až jedenásť tímov. Minimálny počet súťažiacich v jednom družstve sú štyria, takže dokopy máme okolo päťdesiat súťažiacich,“ dodal s úsmevom.

Fantázii sa medze nekládli

Originálne zástery s vtipnými vetami, či obrázkami a ešte originálnejšie názvy tímov. O titul súperili napríklad Čerešničky, Susedia, Najlepší susedia, Červená mafia, Levoraky ba dokonca aj Mistr dvojplatnička.

Na štadióne svoje miesto mali aj hasiči. Tentoraz však oheň nehasili, ale práve naopak, snažili sa ho pod svojím kotlíkom čo najviac rozdúchať. Na súpiske ich družstvo malo názov DHZ – vždy pripravení a zapísané boli len samé chlapské mená. Možno aj preto ako jediní naplnili „cestové taštičky“ mäsom.

Jedinečnosťou sa popýšili aj Červené mafiánky, ktoré bojovali aj s nastrúhanou mrkvou, ktorou pirohy dozdobili.

Levoraky sa okrem svojej tekutej pirohovice popýšili aj veselou pesničkou o žene, ktorá keď varila pirohy, spadol jej do hrnca obsah jej nosa. Zábava gradovala.

Na tanieroch boli originálne aj klasické pirohy, no podmienky boli pre všetkých rovnaké: „Kritériá sú také, že sa musí variť z kila múky, vlastných zemiakov, vlastnej slaninky a všetko na jednom ohni. Musia to stihnúť do hodiny a štyridsaťpäť minút,“ povedal Boržecký.

Taniere sú odovzdané

Po odovzdaní tanierov s pochúťkami odbornej porote prilákala vôňa vynikajúceho jedla aj divákov. Bolo si na čom pochutnávať, veď pirohov bolo viac ako tisíc sto.

O najlepších rozhodoval aj majster kuchár z luxusného tatranského hotela na Štrbskom Plese.

„Keď k nám začali prichádzať taniere, bolo to veľmi napínavé od začiatku až do konca. Konkurencia bola veľká, zakladali sme si hlavne na tradičnosti, či majú pirohy také to batizovské v sebe,“ vysvetlil Tomáš Kubus.

Putovný tanier a diplom za prvé miesto si nakoniec odniesli Susedia.

V jednom zo súťažných družstiev do ohňa prikladal aj starosta obce Ivan Čičmanec.

Dilemu, prečo dostali ich pirohy prívlastok najlepšie, nám úsmevne a jednoducho objasnil: „Batizovce sú známe tým, že majú najlepšie pirohy. Ešte keď bol predsedom Národnej rady Jozef Migaš, tak prišiel na návštevu do obce a pýtal som sa ho, čo by chcel „ koštovať“, odpovedal mi na to: Tak ty tvrdíš, že najlepšie sú tie batizovské pirohy.“ Tak sme mu ich navarili.

A povedal: „Áno, máš pravdu, batizovské sú najlepšie.“ Máme to teda potvrdené aj z tých najvyšších kruhov.“

Musel si zvykať

Starosta je súťaživý a aj preto nechcel byť členom poroty. Priznal sa nám, že na tento druh pirohov si musel zvykať.

„Moji rodičia majú korene zo stredného Slovenska, kde sa varili takzvané sladké pirohy plnené slivkovým lekvárom a posýpané strúhankou. Ja som teda vyrastal na takýchto pirohoch. Keď som sa pred tridsiatimi tromi rokmi priženil do Batizoviec, samozrejme mi to nepasovalo, že mám jesť takéto pirohy, ale za dva roky som si zvykol a vidíte, už aj súťažím o tie najlepšie,“ pousmial sa.

Tak tu sú! Ľudia, ktorí varia najlepšie pirohy.

Súťažilo sa aj v iných disciplínach. Hádzalo sa vidlami.

Liek mali aj na teploty. Hasiči oblievali deti.

Starostu oheň nepočúval. „Niekto nám olial drevo vodou,“ povedal zo žartu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš