Miestni si pripomínali 270.výročie znovuodliatia a znovuosadenia Veľkého zvona, ktorý má svoje miesto v gelnickom rímskokatolíckom kostole. Pri tejto príležitosti otvorili aj výstavu.
GELNICA. V múzeu vystavujú okrem iného architektonické nákresy typických gelnických domov z konca 19. storočia. Ide však len o kópie, ktoré do Gelnica prišli z Maďarska. Originály sú totiž súčasťou zbierok v Ústave pre ochranu kultúrnych pamiatok v Budapešti.
„Vzácne sú hlavne kresby od učiteľa kreslenia Viktora Myskovszkého. Pochádzal z Bardejova. Historici o ňom hovoria, že bol zakladateľ pamiatkovej starostlivosti u nás. Ostatné kresby sú dielom študentov z Budapešti,“ uviedol Miloslav Janáč z Mestského úradu v Gelnici.
Zaujímavou súčasťou výstavy je zmluva o vyhotovení gelnických zvonov, kde figuruje podpis chýrnych majstrov z Košíc bratov Buchnerovcov.
Vedľa veľkého zvona, ktorý Gelničania nedávno oslavovali, sa totiž nachádzajú aj dva menšie zvony. Je to dielo práve týchto Košičanov. Tí sa do histórie zapísali aj vyhotovením zvonov v najväčšom slovenskom gotickom Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Počas svojej kariéry vyhotovili až 1 306 zvonov.
Kniha, ktorá inšpirovala
Gelničania sú hrdí na svoj zvon, pretože okrem iného prekonal zaujímavú púť. Pôvodný zvon bol odliaty niekedy v 15. storočí. V čase protihabsburských povstaní ho odviezli na Spišský hrad. V čase dobytia pevnosti ho rozbili. V roku 1742 panovníčka Mária Terézia dovolila Gelničanom zničený zvon previezť do mesta a znovu ho odliať.
„Notár Anton Stark slávnosť znovuosadenia zvona opísal v knihe Príspevky k histórii baníckeho mesta Gelnica. Práve táto kniha z roku 1813 inšpirovala architekta a nadšenca miestnej histórie Igora Cziela, aby spomienkovú slávnosť inicioval,“ dodal M. Janáč.
Unikátny zvon váži 2,4 tony. Časť odliatku je tiež súčasťou výstavy.
Autor: kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš