Deti v Korzárlande: Bolo super

Piaty ročník Korzárlandu sa pre 60 detí z celého východu končí. Niektorí boli prvýkrát týždeň bez rodičov.

Odnášajú si zážitky, kamarátstva, noviny Korzárik a podaktorí i „bordel“ v kufri.

PORÁČ PARK. Lezeckú stenu, nočný bazén, streľbu z luku a vzduchovky, chodúle, maľovanie na tvár, výlet do Spišskej Novej Vsi, opekačku, nočnú hru, korzársky obchod i krst táborových novín Korzárik s článkami detí, to všetko ešte stihli v Korzárlande v uplynulých dňoch. Týždňový tábor sa dnes končí.

„Bolo super, ale už sa tešíme domov,“ vravia deti. Niektoré sa pobalili tak „špeciálne“, že keď mamky otvoria tučné kufre, budú mať „radosť“.

„Toto v žiadnom inom tábore nemajú,“ povedal šéf cestovnej kancelárie Elán Pavol Krausz, keď so zástupcami Korzára krstil Korzárika, ktorý deti dostali na pamiatku.

Krausz ešte vyzvedal, či si deti v tábore našli frajera alebo frajerku. Priznala sa len jedna. Deti sa hneď začítali do článkov a smiali sa aj na svojich fotkách z diskotéky, túry, hier či bazéna.

Boss: Musí byť sranda

Šéfvedúci Korzárlandu Ľuboš Porada (32) z Košíc má s tábormi ako vedúci už 13-ročné skúsenosti. Vraví, že tábor dokáže vytiahnuť deti od televízie a počítača na vzduch.

„Doma nezažijú lezeckú stenu ani bývanie na chatke s 10 novými kamarátmi. Nájdu si tu i prvé lásky,“ hovorí boss Ľubo.

„V tábore musí byť sranda. Ja som tu síce ten, ktorý niekedy musí na deti zvýšiť hlas, ale hneď potom na ne aj veselo žmurknem. Oddielové vedúce sú tu zas za tie dobré, milé a pekné.“

Ľubo je milo prekvapený, v Korzárlande 2012 sa zišla jedna z najlepších partií za posledné roky, bude na ňu rád spomínať.

„Máme tu i hypochondra, i živé striebra, i už veľké čaje, no dokopy boli super partia. Dúfam, že všetky deti sa zabavili a majú krásne zážitk.“

Zdravotníčka sa nevyspala

„Šedou eminenciou“, bez ktorej sa tábor nezaobíde, bola zdravotníčka Janka Peľová z Košíc (24). S úsmevom vraví, že počas týždňa sa zdravotník skamaráti s veľa deťmi:

„V celom tábore som toho naspala asi najmenej, deti mi neraz klopú v noci aj nadránom. Boli i takí, ktorí chodili ako na klavír, že raz ho bolí hlava, potom ľavé oko, potom tretí prst na ľavej nohe, pravá ruka a trošku rameno. Dostali len acilpyrín a cukrík a o hodinu už im vraj bolo výborne, haha. Jedno dievčatko tvrdilo, že keď plače, bolí ho žalúdok, keď neplače, tak hlava... Iná expertka prišla aj s presnou diagnózou, že má 'akútnu bolesť hlavy a chronickú bolesť nôh'. Bola len unavená...“