Títo rodáci z Vyšného Slavkova nám však povedali, že to nie nič zvláštne. Spolu je ich šesť súrodencov, všetci sa venujú výtvarnému umeniu či už profesionálne alebo v rámci svojich záľub.
LEVOČA. Z diel staršieho Jána (63 rokov) dýcha nostalgia. Stvárňuje v prevažnej miere zážitky zo svojho detstva. Jeho mladší brat Emil (54 rokov) je verný tradičným motívom a zobrazuje hlavne sväté výjavy.
„V roku 1999 som bol nezamestnaný. Keďže som mal čas, tak som sa rozhodol skúsiť maľbu na sklo. Viem, že v miestnom múzeu je zbierka z 18. a 19. storočia práve týkajúca sa sklomaľby. Lenže akosi som sa hanbil ísť za mojou bývalou kolegyňou a pýtať sa na techniku maľby. Tak som poslal do jej krúžku moju neter, práve Emilovu dcéru,“ s úsmevom nám opísal Ján to, ako začínal.
Pridal sa k nemu aj Emil a spoločná bratská záľuba bola na svete.
Stromy aj vežu ohne
Jánove motívy sú doslova milé, plné detí aj dedinského života. Stvárňuje všetky svoje spomienky z Vyšného Slavkova z 50. rokov minulého storočia.
Nechýbajú, napríklad, prvé autobusy, ktoré sem dorazili, miništrovanie aj lanárenie miestnych do jednotného roľníckeho družstva.
Sú tu aj výjavy z ich rodiny, ako napríklad Ján v detských rokoch hrával svojim súrodencom bábkové divadlo.
„Môj starší brat, ktorý sa venuje výtvarníctvu profesionálne, je môj veľký kritik. Mne to však nevadí, maľujem pre radosť. Keď sa kostolná veža alebo stromy nezmestia na sklo, tak ich jednoducho ohnem,“ hovorí Ján.
Dáva do farieb žĺtko
Na margo svojho brata Emila tvrdí, že je väčší profesionál, jeho technika je prepracovanejšia. Ale obaja bratia si našli svojský fígeľ, aby farby poriadne držali na skle. Ján pridáva do farieb vaječné žĺtko a Emil špeciálne lepidlo.
„V 18. a 19. storočí sa sklomaľbe venovali obyčajní ľudia, ktorí maľovali hlavne v zime a potom svoje diela predávali na svätých odpustoch. Boli to jednoduchí ľudia, ktorí presne nedodržiavali kompozíciu ani anatómiu tela. Aj ja sa snažím dodržať tento štýl,“ hovorí zase o svojej tvorbe Emil.
Maľovanie na sklo je iné ako to na plátno. Maľuje sa zrkadlovo a začína sa doslova od bodky, od najmenšieho detailu a postupne sa pridávajú ostatné časti.
„Musíme presne dopredu vedieť, ako by mal obraz vyzerať. Maliar, ktorý maľuje na plátno, môže svoju fantáziu rozvíjať aj pri samotnej tvorbe,“ opísal nám Emil.
Bratia Tokárovci v týchto dňoch vystavujú svoje diela v Základnej umeleckej škole v Levoči.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
