Korzár logo Korzár Spiš
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Značky v jazyku menšiny stáli tisíce, názvy sú rovnaké

Zákon o používaní jazykov v praxi už platí. Ľudia na Spiši hovoria o zbytočnosti.

Názov obce v slovenčine i rómskom jazyku je rovnaký.Názov obce v slovenčine i rómskom jazyku je rovnaký. (Zdroj: Mária Šimoňáková)

Zákon o používaní jazykov v praxi už platí. No nie všetci, ktorých sa týka, sú s ním spokojní. Niektoré obce na Spiši s rómskou menšinou vnímajú modré tabuľky pred obcami, ako „značkovanie“ obcí. Ľudia hovoria o zbytočnosti, lebo názvy v slovenskom a rómskom jazyku sú rovnaké. Rozdiel medzi tabuľkami je iba vo veľkosti a farbe.

SPIŠ. Solachardo Ľil, po slovensky sobášny list, aj takéto úradné tlačivo majú na matrike v obci Letanovce (okres Spišská Nová Ves).

Dvojjazyčné sobášne, úmrtné či rodné listy a iné písomnosti musia mať k dispozícii obecné úrady, kde žije národnostná menšina a počet jej príslušníkov je viac ako 20 % celkového obyvateľstva. Ukladá im to zákon.

Aj letanovská matrika si objednala tieto úradné exempláre. Dnes na nich sadá prach.

„Nemali sme ani jednu požiadavku o vydanie dvojjazyčného dokumentu. U nás sa to vôbec nevyužíva. Rómovia vedia po slovensky, na úrade komunikujú v slovenčine. Obec dostáva na matričnú činnosť peniaze od štátu aj na tieto tlačivá, no myslím si, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Dokonca Rómovia ani nerozumejú kodifikovanej podobe rómskeho jazyka. To, ako medzi sebou hovoria, je úplne iné. Aj pri voľbách sme mali hlasovacie lístky v rómskom jazyku, nedokázali ich ani prečítať. Ak aj prečítali, paradoxne im nerozumeli. Žiadali hlasovacie lístky v slovenčine. Uvidíme, či niekedy o tieto dvojjazyčné dokumenty bude nejaký záujem,“ vysvetlil starosta Letanoviec Michal Urban (KDH).

Zdôraznil, že peniaze by sa skôr hodili na dokončenie novej rómskej osady pre letanovských Rómov, ktorá je stavbou desaťročia a na dokončenie ktorej štát nemá financie.

O jazykovom zákone netušia

S problémom porozumieť úradným dokumentov v rómštine sa stretli aj sociálni pracovníci Klaudia Nemčíková a jej rómsky asistent Martin.

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva nechceli Rómovia vypĺňať tlačivá v rómskom jazyku, lebo im nerozumeli, žiadali slovenské. Ani oni sa nestretli s požiadavkou vydania dokumentu v rómčine, ani prekladateľa.

„Mám vyštudovanú sociálnu prácu, základy rómskeho jazyka tiež, ak by bol problém, mám aj asistenta Martina, no nikto odo mňa nechcel, aby som sa s ním bavila v rómčine. So mnou normálne komunikujú v slovenskom jazyku, medzi sebou v rómskom. Myslím si, že ten zákon vôbec nie je o praxi, nebola to tá najdôležitejšia vec, ktorú bolo potrebné riešiť. Na druhej strane si myslím, že to má skôr opodstatnenie pre vzdelanejších Rómov žijúcich v mestách. V našej osade žije 863 Rómov, väčšina nemá ukončené ani základné vzdelanie. Jazykový zákon im veľa nehovorí, tak ako ani kodifikovaný rómsky jazyk,“ zamyslela sa sociálna pracovníčka.

Evu a Renátu z rómskej osady sme našli pri aktivačných prácach, ako nám obe potvrdili, o dokumenty v rómskom jazyku zatiaľ záujem neprejavili.

„Asi je to dobrá vec, ale mne je to jedno,“ skonštatovala Renáta. „Vlažne“ sa k tomu postavila aj Eva.

Zbytočné dupľovanie

Asistenta Martina sme sa opýtali, ako znie pomenovanie jeho obce v rómčine. Odpoveď znela Letanovce.

„Švedlár sa povie Švedlár, Žehra – Žehra, Markušovce – Markušovce, Bystrany – Bystrany, niekedy ich slangovo nazvú Virbacha.... Rómsky ekvivalent na pomenovania obcí nie je, je taký ako v slovenčine. My máme skôr členy mužský a ženský, ktoré dávame pred podstatné mená a pomenovania. No tie sa napríklad na tabuliach označujúcich názvy obcí neobjavujú. Myslím si, že dupľovanie názvov obcí je zbytočné,“ povedal rómsky asistent.

ico

Zistili sme

Bez záujmu aj v Bystranoch

Viac ako 20 % rómska menšina žije aj v obci Bystrany. Ako nám potvrdil starosta František Žiga (nez.,) ani tu nemali požiadavku na vydanie dvojjazyčného dokumentu. „Pokiaľ viem, Rómovia chcú mať tieto dokumenty v slovenskom jazyku,“ uviedol starosta.

Na otázku, ako by preložil názov obce do rómskeho jazyka, odpovedal: Bystrany. „Nedá sa to inak preložiť,“ skonštatoval.

Jazykový zákon vníma ako danú skutočnosť, i keď uznáva, že realita je iná. „Zákon je zákon. Tabuľka dáva cudzincovi vedieť, že tu žije nejaká menšina, či už rómska alebo iná. Ako rozhodca chodím na zápasy aj na juh krajiny a tam sú tabule v obciach po maďarsky, tak viem, že tu žije maďarská menšina,“ zdôraznil F. Žiga.

šim

ico

Cestári zvolili rovnocenný prístup

O osadení tabúľ s pomenovaním obcí v jazyku národnostných menšín rozhodla Správa ciest Košického samosprávneho kraja (KSK) na základe nariadenia vlády. Podľa neho boli orgány verejnej správy povinné vykonať opatrenia na zabezpečenie súladu s ustanoveniami zákona do 30. júna 2012.

Zákon hovorí, že v obci sa popri názve v štátnom jazyku uvádza aj označenie v jazyku menšiny – začiatok a koniec obce. „Zákon síce ustanovuje, že ak je názov obce v jazyku národnostnej menšiny zhodný s pomenovaním obce v štátnom jazyku, nie je povinnosť osadiť značky, avšak v záujme rovnakého zaobchádzania so všetkými menšinami boli osadené tabule všetkých obcí, nachádzajúcich sa v nariadení vlády. Správa ciest preto zvolila rovnaký prístup ku všetkým obciam,“ informovala hovorkyňa KSK Zuzana Bobriková.

Tabule boli umiestnené aj v obciach s rómskymi obyvateľmi, hoci ich názvy sa zhodujú so slovenskými názvami. V Košickom samosprávnom kraji je 133 obcí, v ktorých žije viac ako 20 percent občanov patriacich k národnostnej menšine. V 111 obciach ide o maďarskú národnostnú menšinu, v 22 obciach o rómsku národnostnú menšinu. Osadenie tabúľ s názvami v jazyku národnostných menšín stálo správu ciest zhruba 10 300 eur.

„Vzhľadom na neustále problémy so všeobecným odcudzovaním dopravných značiek všeobecne je možné považovať za zbytočne vynaložené prostriedky všetky financie, ktoré Správa ciest KSK vynakladá na osadzovanie dopravných značiek,“ reagovala hovorkyňa na otázku, čo nejde o zbytočne vynaložené peniaze v prípade rovnakého názvu obce v slovenskom aj rómskom jazyku.

V rámci Košického kraja bolo v Gelnickom a Spišskonovoveskom okrese osadených spolu sedem tabúľ v rómskom jazyku, menovite obce Švedlár, Arnutovce, Bystrany, Letanovce, Markušovce, Rudňany, Žehra. V susednom Rožňavskom okrese sú tri tabule v rómskom jazyku.

šim

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Pomáhajte čítaním
  1. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  2. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  3. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  4. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  5. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  6. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  7. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  8. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  9. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 787
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 919
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 304
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 003
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 332
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 574
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 690
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 688
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 569
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 714
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Zomrel spišský diecézny biskup Štefan Sečka

Zdravotným problémom podľahol vo veku 67 rokov v nemocnici v Levoči.

Spišský diecézny biskup Štefan Sečka.

Na úrade dostali termín počas zákazu vychádzania. Prišli, hrozili im pokutou

Rezort vnútra zatvoril svoje pracoviská až v utorok.

Počas utorka pristúpilo ministerstvo k zatvoreniu svojich pracovísk pre verejnosť.

Šiesti poslanci košickej župy odchádzajú z poslaneckého klubu Smeru

Nemôžu vytvoriť svoj vlastný. Chcú zmenu rokovacieho poriadku.

Ján Jakubov bude zrejme predsedom nového poslaneckého klubu strany Hlas.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
Odberné miesto na nový koronavírus.
Na NAKA pokračoval aj v piatok výsluch bývalého sudcu Vladimíra Sklenku (na snímke). Nitra, 26. júna 2020.
Cynická obluda

Zrozumiteľné prirovnanie

Matovič najskôr baláchal ľudí na testovanie tým, že to vyrieši celú koronu. Teraz má problém s vysvetlením pravdy.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop