Ponuka viacerých drobných výrobcov tak bude podstatne skromnejšia, ani ceny sa nemusia udržať na úrovni z minulých rokov.
STARÁ ĽUBOVŇA. Málo je najmä lesného medovicového medu, ktorý je považovaný za kvalitnejší oproti ostatným.
„Medu mám tak pre seba, nie však na predaj. Sezóna je veľmi slabá. Boli roky, keď z jednej včelej rodiny som mal tridsať kíl, teraz to vychádza asi na päť kíl,“ povedal nám Stanislav Smrek zo Starej Ľubovne.
„Taký kritický rok ešte nebol. Včely som musel neustále dokrmovať, tie výkyvy tepla a prudké dažde nerobili dobre,“ poznamenal Jozef Jozefík z Kolačkova, ktorý včelári už 62 rokov, pričom sa stará asi o stovku včelích rodín.
Zlú sezónu pritom registruje už tretí raz po sebe. „Pritom po tej prvej som si nemyslel, že to môže byť horšie,“ dodal. Podotkol tiež, že na úspechy včelárov vplýva mnoho faktorov. Tie sa vraj môžu odlišovať aj v rámci malého regiónu.
Cena za kilo medu od päť do sedem eur
Podľa Jozefa Lešigu menšia úroda medu môže mať aj vplyv na cenu. „U mňa bude kilo medu za 5,50 eura. Záleží však na každom včelárovi, za koľko ho ponúkne. Niekto môže aj za osem eur. Vo všeobecnosti však očakávam, že to môže byť v rozmedzí od päť do sedem eur,“ predpovedal včelár.
Pripomenul, že ešte pred troma rokmi stálo kilo medu asi tri eurá. „Napríklad veľkí spracovatelia med vykupujú po dve eurá za kilo. Je to od včelárov, ktorí ho nevedia predať. Čo sa týka ceny, je dobré povedať, že aj v obchodnom reťazci med stojí asi päť eur, ten sa však vôbec nedá porovnať kvalitou s tým naším,“ doplnil.
„Jar bola pre včely nezvyčajná. Skoro prišlo veľké teplo, všetko zakvitlo, ale iba na krátku dobu. Nasledovali mrazy, keď kvety pomrzli. V júli síce bolo teplo, ale prišli zas prudké dažde, ktoré všetko spláchli. Bolo to veľmi nevhodné obdobie pre včely,“ zhodnotil včelár Jozef Krivoňák.
Pod nepriaznivú tvorbu medu sa podpísal aj fakt, že poľnohospodári tento rok zasiali menej repky olejnej - medonosnej plodiny. „Tie plochy boli menšie. Repka olejná však bola zradná aj z titulu počasia. Ona síce zdanlivo kvitla, ale keď nie je vhodné počasie na tvorbu nektáru v jej kvete, nie je z toho žiaden úžitok,“ doplnil.
Názor
Predseda včelárov: Včelárstvo nie je biznis
Gabriel Foťko, predseda včelárskej organizácie v Prešovskom kraji hovorí, že medu je menej aj kvôli včelím chorobám, ale tiež kvôli výkyvom počasia v Európe. Vývoj u nás však vníma pozitívne. „Tým, že naša včela je odolná, stavy včelích spoločenstiev sa nám darí udržať. Predpokladám však, že do budúcnosti nebude chov včiel prioritne zameranýna med a produkty, ale kvôli tomu, že včely sú jediné opeľovače. Obrazne povedané, ak by neboli včely, ľuďom ostávajú štyri roky života. Výrazne by klesla úroda repky olejnej a slnečnice – sú to potraviny, na ktorých žijú zhruba dve tretiny zemegule. V týchto podmienkach máme u nás dar od nebies, že sa nám darí chovať slovenskú včelu,“ povedal.
Na včelárstvo podľa G. Foťka výrazne vplýva aj poľnohospodárstvo. „Agrárna politika Európskej únie je o postrekoch trávnatých porastov. Tým, že poľnohospodári musia vykonávať postreky v júnovom termíne, všetky trávnaté porasty nám potom ničia peľ. Pre včelu je to pritom chlieb, ktorý inak nevieme zabezpečiť. Nepriamo nás tým likvidujú. My nie sme proti postrekom, ale nech to robia až po 15. septembri. Mizne totiž aj vtáctvo,“ poznamenal predsedajúci včelár v regióne.
Foťko pripustil, že ceny medu pôjdu tento rok mierne hore. „Včelárstvo je však tvrdá práca. Ak sa zvýši cena medu, dostane včelár viac peňazí a nastane obnova úľov. Chceme, aby sa nám aj mladí hrnuli do včelárenia. Nie je to biznis,“ uzavrel.
rin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
