Korzár logo Korzár Spiš
Nedeľa, 25. júl, 2021 | Meniny má JakubKrížovkyKrížovky

Poľský záloh pripomínajú mariánske stĺpy

Písal sa rok 1412, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému do zálohu 16 spišských miest.

Zálohová listina Žigmunda z roku 1412.Zálohová listina Žigmunda z roku 1412. (Zdroj: Miroslav Števík)

Mestá vrátane Spišskej Novej Vsi založil za 37-tisíc kôp českých grošov. Odvtedy spomínané uhorské mestá správne podliehali poľským kráľom neuveriteľných 360 rokov.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Žigmundova zálohová listina ovplyvnila životy mnohých generácií Spišiakov. Výnimočné historické obdobie dejín Spiša si pripomenú jedinečnou výstavou v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi.

Zálohovanie tak rozsiahleho majetku na takmer štyri storočia nemá v dejinách Európy obdobu. Žigmund si od Vladislava požičal peniaze, aby porazil Benátky a obnovil uhorský vplyv v oblasti Dalmácie.
Spor sa nakoniec skončil prímerím a 360 rokov trvajúcim zálohom.

„Tieto mestá mali veľmi špecifické postavenie. Nepatrili celkom ani Poľsku, ani Uhorsku. Mali práva a výhody ako domáci aj v jednej aj druhej krajine. Z tejto zvláštnej pozície vedeli často veľa vyťažiť. Ich pozíciu vnímali ostatné spišské mestá mimo zálohu negatívne. Príkladom bolo právo usporadúvať výročné trhy. Kým napr. v Levoči či Kežmarku sa tieto konali 4-krát za rok, v niektorých zálohových mestách 6-8-krát. Ekonomicky mestá zo zálohu ťažili, čo sa prejavovalo aj ich rozsiahlou remeselnou produkciou,“ vysvetlil historik z Múzea Spiša Miroslav Števík.

Poliaci často využívali zálohované územie na presadzovanie svojich záujmov vo vzťahu k Uhorsku. Poľsko bolo v 16. a 17. storočí silným štátom stredovýchodnej Európy, kým Uhorsko značne oslabil turecký prienik až po južné Slovensko. Poliaci nemali záujem o vrátenie týchto miest.

Medzi zálohovanými mestami bolo aj Spišské Podhradie, ktoré správne podliehalo Poľsku. Paradoxne Spišský hrad vypínajúci sa nad mestom bol zasa sídlom Spišskej župy.

Záloh ukončila Mária Terézia

„Žigmundova listina z roku 1412 nerátala so situáciou, že by poľská strana odmietla ponuku vrátenia peňazí, hoci sa o to uhorská strana viackrát pokúšala. Poliaci pokladali túto záležitosť za právne uzatvorenú. Nechceli sa vzdať strategického územia. Ukončiť záloh sa podarilo až v čase, keď Poľsko stratilo svoje niekdajšie silné postavenie. Stalo sa tak za panovania Márie Terézie počas prvého delenia Poľska medzi Pruskom, Ruskom a Rakúskom v roku 1772,“ ozrejmil historické súvislosti historik.

V zálohovaných mestách počas stáročí dominovalo obyvateľstvo nemeckej národnosti, druhou najpočetnejšou národnosťou boli Slováci.

Hospodárska prosperita miest sa odrazila v ich urbanizme. „Dodnes obdobie zálohu pripomínajú na námestiach bývalých zálohovaných miest mariánske stĺpy, ktoré dal postaviť jeden zo spišských starostov – Teodor Lubomirský v dvadsiatych rokoch 18. storočia. Ak chceme zistiť pri návšteve niektorého zo spišských miest, či bolo v zálohu, stačí sa prejsť po jeho námestí. Mariánske stĺpy spravidla stoja v blízkosti katolíckych kostolov. Ďalšou architektonickou zaujímavosťou sú renesančné zvonice, ktoré boli typické práve pre Spiš. Z deviatich postavených zvoníc sa šesť nachádza na námestiach bývalých zálohovaných miest. Aj to svedčí o ich prosperite, pretože postaviť zvonicu si mohli dovoliť len bohatšie mestá,“ upresnil M. Števík.

Provincia 16 spišských miest

Z miest, ktoré boli súčasťou zálohu, uhorská kráľovná Mária Terézia vytvorila v roku 1778 Provinciu 16 spišských miest. Jej administratívnym centrom sa stal Provinčný dom na námestí v Spišskej Novej Vsi, dnes sídlo Múzea Spiša. Provincia existovala jedno storočie. V roku 1876 splynula so Spišskou župou.

„Aj po skončení obdobia zálohu si 16 spišských miest udržalo autonómne postavenie. Je to jeden z faktorov, prečo dodnes na Spiši rezonuje silná samosprávna tradícia. Provincia bola posledným autonómnym územím, ktoré existovalo v regióne ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Provincia zaniká v sedemdesiatych rokoch 19. storočia, keď sa, mimochodom, budovala košicko-bohumínska železnica, symbol novej doby. Zánik Provincie zasa symbolicky ukončil stáročné obdobie, počas ktorého sa Spiš zaradil k najvyspelejším oblastiam strednej Európy najmä vďaka výsadným územiam.“

V Žigmundovej listine sú vymenované len zálohované mestá a hrady v Starej Ľubovni a Podolínci.

„Novinkou, ktorá až dosiaľ nebola nikde publikovaná, je zoznam 13 obcí z okolia Starej Ľubovne a Podolínca, ktoré sa v roku 1412 stali súčasťou zálohu. Až doposiaľ sa ich počet uvádzal rozlične. Dlhoročný výskum však ukázal, že ich v roku 1412 bolo 13. To môže byť zaujímavé nielen pre laickú, ale aj odbornú verejnosť,“ zdôraznil historik.

ico

Fakty

Putovná výstava

Vernisáž bude 31. augusta o 14. hod. Vyýstava ponúkne kópie i originály historických dokumentov súvisiacich so zálohom (1412 – 1772) i Provinciou 16 spišských miest (1774 – 1876), historické artefakty, letecké a historické mapy miest.

Pripravený bude aj dvojjazyčný katalóg k výstave, interaktívne aktivity napr. aj o majetkových transakciách Žigmunda Luxemburského, resp. čo sa dalo kúpiť za 37-tisíc kôp českých grošov (jedna kopa/60 grošov), kópie českých grošov špeciálne vyrobené v kremnickej mincovni.

Divadelné predstavenie zo života spišských miest na nádvorí múzea. Inštalované budú trojrozmerné predmety. Nebude chýbať aj prekvapenie pre návštevníkov. Výstavu podporilo Mministerstvo kultúry, aj program Terra Incognita. Je súčasťou Dní mesta Spišská Nová Ves.

Výstava potrvá do 9. januára 2013, potom v rámci aktivít Európskeho hlavného mesta kultúry bude putovať po mestách východného Slovenska.

šim

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  4. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  5. Od Česka až po Jadran
  6. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  7. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  8. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 11 109
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 7 485
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 206
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 877
  5. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 4 633
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 986
  7. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 577
  8. Od Česka až po Jadran 3 307
  9. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 566
  10. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 2 477
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Malebnou cestou Alojza Medňanského s Barbarou Rusnákovou.


21. júl
Premiér Eduard Heger.

Hlasovanie v parlamente prebehne v nedeľu.


8 h
Miroslav Kocúr.

Klérus bráni sám seba a priťahuje len sebe podobných.


21. júl
Milan Lasica počas klaňačky na svojom poslednom koncerte so súborom Bratislava Hot Serenaders 18. júla 2021 v Štúdiu L+S.

Teraz by som bol rád, keby sme o Milanovi Lasicovi spolu mlčali, hovorí.


23. júl

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop