Ide o sprievodnú akciu v rámci Gelnického jarmoku. Do centra Hnileckej doliny prišli majstri zblízka aj zďaleka.
GELNICA. Textil, drevo, železo... Tradičné materiály, z ktorých sa vyrábali praktické predmety, ale aj také, ktoré potešia oko. Návštevníci dielní kládli majstrom všakovaké otázky.
Úspech mali hlavne domáci píšťalkári. Matej Mitrík a Milan Patz sú kamaráti, spojilo ich aj pískanie. Obaja sa venujú výrobe fujár a píšťal. Jeden od druhého čerpajú skúsenosti.
„Kým som vyrobil prvú poriadnu fujaru, trvalo mi to šesť rokov. V okolí nebolo žiadneho majstra, ktorý by mi poradil, čo a ako,“ opisuje M. Mitrík.
Najlepšie píšťaly sa im zhotovujú z bazového dreva. Drevina, ktorá rastie kade–tade, má vraj dobrú mäkkú dužinu.
„Návštevníkov zaujíma samotná výroba píšťal a obdivujú aj zdobenie. Každý píšťalkár má svoj vlastný motív. My zobrazujeme bačov, ovečky či psov. Fujara sa využívala hlavne na salašoch, tak preto,“ vysvetľuje M. Mitrík.
Na to, aby píšťala aj fujara vyzerala k svetu, na zdobenie využívajú kyselinu dusičnú či drevený popol.
Stolárka tká koberce
„Obdivujem hlavne krosná. Zdá sa mi, že je to úplne jednoduchý stroj a vyrábajú sa na ňom tak krásne koberce,“ povedal nám jeden z návštevníkov Ján Pagáčik.
Marta Kopilcová z Kamenice pri Sabinove predvádzala Gelničanom a návštevníkom mesta tkanie. Krosná jej zhotovil manžel, sú len z dreva bez akéhokoľvek klinca.
„Pri tkaní sme s manželom obaja doslova rástli. Veď na každej dedine boli takmer v každom doma krosná. Počas socializmu to upadlo, pretože v móde boli iné koberce. Dnes sa je však už všetko ináč,“ s úsmevom opísala táto tkáčka.
Pani Marta je vyučená stolárka, tejto profesii sa aj venovala, dnes však sedí len výlučne pri krosnách. Zhotovuje z textilných zvyškov všakovaké farebné koberce.
Manžel ako strojár s presným technickým okom jej pri tom pomáha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
