Obnove rašelinísk pod Tatrami pomáhajú aj bobry

Pri Spišskej Belej sa darí aktivistom obnovovať dve rašeliniská, ktoré boli zničené ťažbou v minulom storočí.

SPIŠSKÁ BELÁ. V katastri mesta Spišská Belá, okres Kežmarok, sa v priebehu jedného roka podarilo zrevitalizovať dve rašeliniská.

Stalo sa tak vďaka spoločnému projektu miestnej samosprávy a inštitútu aplikovanej ekológie Daphne.

Aj vďaka pomoci bobra vodného, ktorý sa v tomto regióne usadil, sa podarilo obnoviť rašeliniská Krivý kút a Trstinné lúky, ktoré boli zničené predchádzajúcou ťažbou rašeliny v 50. a 60. rokoch minulého storočia.

"Kľúčovou úlohou bola stabilizácia vodného režimu tak, aby podzemná voda siahala až k povrchu terénu a dosiahlo sa trvalé zamokrenie. Až keď je vrstva rašeliny nasýtená vodou, sú vytvorené vhodné podmienky pre jej opätovný rast. Pri ťažbe rašeliniska sa vybudovali odvodňovanie kanály, aby voda z územia rýchlo odtiekla. My sme na 50 stanovištiach kanály zahradili a vodu zadržali pomocou jednoduchých prehrádzok. Výsledkom je trvalé podmočenie lokality," vysvetľuje princíp obnovy rašelinísk Viera Šefferová z organizácie Daphne.

Projekt ekologickej obnovy rašeliniska Krivý kút je veľmi prospešný aj podľa riaditeľa Správy Pieninského národného parku Vladimíra Kĺča.

"Dúfame, že si túto myšlienku osvoja aj ďalšie obce a dokážu revitalizovať významné lokality rašelinísk vo svojom okolí. Pomohli by tak záchrane biotopov patriacich k najvzácnejším na Slovensku," dodal.

Pomohol aj bobor

K revitalizácii rašeliniska na Krivom kúte významne prispieva aj činnosť bobra vodného, ktorý lokalitu osídlil v roku 2004.

Práve bobry totiž podľa Šefferovej dokázali zatopiť terén tak, že na viacerých miestach vznikli menšie súvislé vodné plochy.

Bobriu hrádzu môžu návštevníci lokality vidieť priamo v teréne, keďže sa tu okrem stanovíšť podarilo vybudovať aj drevený náučný chodník s informačnými tabuľami.

"Na malom jazierku sa nachádza aj najväčšia atrakcia novovybudovaného oddychovo-vzdelávacieho areálu, ktorou je napodobnenia obydlia pravekého človeka. Lokalitu Krivý kút už navštívili aj žiaci našich škôl, pre ktorých tu lektori z Daphne pripravili rôzne aktivity zamerané na poznávanie rašelinísk. Výučba priamo v teréne, plná bezprostredných zážitkov, je pre deti veľmi atraktívna. Areál však bude slúžiť nielen školám, ale aj širokej verejnosti," uzavrel primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak.

Rašeliniská patria medzi najohrozenejšie a najzraniteľnejšie ekosystémy sveta. Sú zásobárňou uhlíka, ktorý sa z nich len pomaly dostáva do atmosféry. Majú schopnosť izolovať a ukladať atmosférický uhlík po tisíce rokov.

Sú to tiež kľúčové miesta pre udržanie prirodzeného vodného režimu v krajine a ochrany pred nepriaznivými dôsledkami povodní.