Okrem objasnenia histórie hradu možno nájdu aj poľské korunovačné klenoty.
STARÁ ĽUBOVŇA. Ľubovnianske múzeum sa pravidelným zapájaním do grantových výziev ministerstva kultúry zasadilo o viaceré zaujímavé projekty na hrade Stará Ľubovňa.
Celkovo v hradnom múzeu v súčasnosti prebieha sedem grantových programov. „Jeden z nich sa týka aj archeologického výskumu studne na treťom nádvorí Ľubovnianskeho hradu. Zaujímavý je aj projekt reštaurovania štyridsiatich štyroch skvostov drevených trámov z obydlí našich predkov,“ uviedol riaditeľ múzea Dalibor Mikulík.
Podľa jeho slov žiadne múzeum na Slovensku nemá rozbehnutých toľko akcií. Ako informoval, ďalšie granty boli na vybavenie múzejného depozitára, na reštaurátorský výskum bočného oltára v hlavnej kaplnke, sprievodcu hradom v Braillovom písme pre nevidiacich a hradné dni, ktoré prebehli koncom júla v spolupráci s Európskym hlavným mestom kultúry Košice.
„Do konca tohto roka plánujeme ešte vydať knihu Šľachtické rody hradu Stará Ľubovňa,“ dodal.
Na treťom nádvorí sa kope
Hrad Stará Ľubovňa sa dlhé roky usiloval o získanie finančných prostriedkov na výskum hradnej studne. Problémom bola aj absencia vlastného archeológa, ktorý by skúmanie viedol.
„V rámci výskumu studne sa prekopáva celé tretie nádvorie, kde boli v minulosti aj kasárne a sídlila v nich vojenská posádka. Možno sú v nich ukryté poľské korunovačné klenoty,“ naznačil Mikulík.
Pri bádaní studne sa musia archeológovia pod dozorom Márie Slobodovej za pomoci jaskyniarov prekopať na masív hradnej skaly, keďže o pôvodnej hĺbke studne nemajú informácie.
„Jediný dostupný zdroj hovorí o hĺbke až 150 metrov, ale nie je to historický prameň, iba odhad,“ uviedla archeologička Slobodová.
Hradná studňa je opradená mnohými legendami. „Jedna z nich hovorí o kačke, ktorú hodili do studne a vyplávala až pri meste Poprad,“ povedala.
V roku 1944 sídlilo na hrade gestapo. Údajne v ňom popravovali partizánov spoločne s miestnymi obyvateľmi židovského pôvodu.
„Predpokladáme, že by sa mohli nájsť aj kostry ľudí a nevybuchnuté strelivo,“ ozrejmil riaditeľ.
Začiatok výskumu sa nezaobišiel bez prítomnosti pyrotechnikov, zatiaľ sa k takýmto nálezom nedopátrali.
„Munícia sa nenašla, odkrytiu starších vrstiev predchádza odstránenie nánosov a odpadkov. Nachádza sa v nich veľa mincí a tie znemožňujú detekciu streliva,“ vysvetlila archeologička.
S pyrotechnikmi sú však naďalej v úzkom kontakte.
Až výsledok výskumu odpovie
Samotné bádanie v studni zabezpečujú speleológovia Stanislav Pavlarčík a Ľubomír Matuška.
Otázniky visia aj nad tým, či hradní páni dali hĺbiť studňu aj do skalného podložia. Kamenné murivo komplikuje bádateľom prácu, pretože vypadáva a steny v studni je tak nutné pažiť doskami.
„Práca je náročná a nebezpečná. Z dna vyťahujeme suť, nánosy a rôzne odpadky,“ priblížil nezaujímavú časť objavnej práce Matuška.
Nezodpovedanou otázkou stále ostáva, či ide skutočne o studňu alebo či slúžila ako zberná cisterna na zachytenú dažďovú vodu.
„V minulosti sa v renesančnom paláci nachádzala hradná kuchyňa a pivovar. Na výrobu piva je potrebná kvalitná voda,“ zdôvodnil túto hypotézu Mikulík.
Jediným dosiaľ vykopaným pokladom sú mince staré 30 rokov, ktoré pre šťastie zahadzovali do otvoru návštevníci hradu.
„Vodu v studni očakávame, ale je dosť možné, že sa v nej iba zachytávala dažďová,“ špekulovala archeologička.
Ako dodala, konkrétne výsledky výskumu možno očakávať v priebehu septembra. Dva roky mravčej archeologickej činnosti stáli múzeum približne osemnásťtisíc eur.
„Ja som veľmi rád, pretože na hrade sa dlhé roky nekopalo. Doslova platí, čo hradné nádvorie, tak tam leží mnoho pokladov, ktoré čakajú na vykopanie archeológmi,“ uzavrel riaditeľ múzea Mikulík.
Zistili sme
Na hrad úspešne lákajú ľudí
Sezóna sa na hrade vyvíja priaznivo. Tropické leto síce veľmi pamiatkam nepraje, keďže sú náhradným programom, ale v prípade hradu Stará Ľubovňa to neplatí.
„Za posledné dva roky zaznamenávame pozitívny nárast návštevnosti. Minulý rok navštívilo hrad 120 000 návštevníkov a túto métu by sme mali dosiahnuť aj túto sezónu,“ uviedol riditeľ hradného múzea Dalibor Mikulík.
Medzi veľké lákadlá patrí expozícia stredovekého pivovarníctva a liehovarníctva v Starej Ľubovni či nevšedná 3-D prezentácia archeologických nálezov na hrade v HD kvalite.
Mikulík považuje za veľký úspech to, že aj keď stratili poľského zákazníka, nahradili ho slovenskou rodinou. „Snažíme sa návštevníkom ponúknuť to, čo žiadne iné hrady nemajú. Štyrikrát denne u nás počas hlavnej turistickej sezóny vystupujú sokoliari, organizujeme rytierske dni a interaktívne výstavy v hradnom múzeu,“ konštatoval Dalibor Mikulík.
mn
Prehľad
Jesenné kultúrne podujatia na hrade
6. septembra – Európsky džezový orchester z Bruselu.
„Zaujímavosťou podujatia je fakt, že svoje koncerty odohrá orchester v takých destináciách, akými sú Berlín, Kyjev, Bangkok. Jednou z nich bude aj Ľubovniansky hrad,“ doplnil Mikulík.
29. – 30. septembra – Medzinárodný šachový turnaj grófa Jána Zamoyského.
30. septembra – Hubertovské slávnosti – konajú sa pri príležitosti ukončenia letnej turistickej sezóny na hrade.
14. októbra – Medzinárodný bridžový turnaj grófa Jána Zamoyského.
8. – 9. novembra – Spišský záloh 1412 – 1772: vedecká konferencia. Pri tejto príležitosti vydáva v emisnom rade Historické výročia Slovenská pošta poštovú známku Ľubovniansky hrad.
mn
Jaskyniari v akcii. Ľubomír Matuška (na fotke) asistuje kolegovi Pavlarčíkovi ukrytému v studni.
Mária Slobodová. Hradná archeologička očakáva odhalenie pravdy o studni.
Riaditeľ múzea Dalibor Mikulík je rád, že sa po rokoch na hrade kope. Foto k článku: Marek Nemec
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
