Možno patria k tým, ktorí spríjemnia turistom letnú dovolenku na Spiši. Možno si na ne spomenú Nemci, Angličania či iní Európania, keď si v zime prezerajú fotografie z leta a spomínajú na oddych. Alebo možno niekomu nadlho utkvie v hlave legenda, ktorú mu vyrozprávajú. Sprievodkyne na jednej z najväčších hradných zrúcanín v Európe na Spišskom hrade.
SPIŠSKÝ HRAD. V lete sprevádza turistov štrnásť sprievodcov, takmer všetky sú to študentky z okolia. Správca každoročne eviduje veľký záujem o túto prácu, preto robia aj konkurzy.
Korzár sa rozprával s troma sprievodkyňami. Všetky tri sú so svojou prácou spokojné. Pochvaľujú si aj zlepšenie fyzickej kondície, pretože denne rozsiahlu zrúcaninu prejdú asi päťkrát.
„Na Spišský hrad sa pozerám celý život z okna mojej izby,“ s úsmevom hovorí Lucia Krivdová.
Hradnú zrúcaninu zo stredoveku navštevovala od detstva s rodičmi pravidelne, preto si táto sprievodkyňa žijúca v Spišskom Podhradí trúfa povedať, že svoje pracovisko pozná veľmi dobre.
Prácu získala táto gymnazistka, pretože bola úspešná na konkurze. Turistov sprevádza aj v anglickom jazyku a priznáva, že spočiatku mala poriadnu trému.
„Strach pomaly opadol. Najväčším darčekom je potlesk, ktorým vás odmenia spokojní turisti v závere návštevy. Potom aj tréma je raz–dva preč,“ opisuje Lucia.
Najradšej sprevádza českých turistov, pretože sú veľmi zvedaví, všetko ich zaujíma, vypytujú sa a sú hlavne pozorní poslucháči.
„Veľmi milí sú aj Nemci či Angličania, tí nám ďakujú, že ovládame ich jazyk. Niektorí cudzinci sú z toho doslova nadšení,“ tvrdí gymnazistka.
Každý sprievodca si sám pripravuje, čo vlastne turistom o hrade povie. Lucia má obľúbenú legendu o Dorke, ktorá utekala po hrade pred dotieravým pytačom a vyskočila z hradobného okna. Život jej zachránila krinolína, ktorá poslúžila ako padák.
„Na legendách sa mi páči, že človek ich vie prikrášliť aj obohatiť,“ s úsmevom hovorí sprievodkyňa.
Najradšej má hradnú kuchyňu
Jana Poláková pôsobí veľmi jemne a placho. Priznáva, že niekedy bola poriadna trémistka. Práve práca sprievodkyne jej veľmi pomohla prekonať strach. Možno budúca novinárka chce študovať masmediálnu komunikáciu, práca s ľuďmi ju preto bude zrejme sprevádzať celý život.
„Moja sestra tu sprevádzala návštevníkov sedem rokov. Táto práca sa mi zdá veľmi zaujímavá, preto som sa prihlásila na konkurz,“ povedala nám Jana, ktorá turistov sprevádza v anglickom jazyku.
Veľmi rada spomína na japonskú turistku, ktorá jej z vďaky dala malú kľúčenku so strašidlom.
„Návštevníci sú rôzni, väčšina z nich sú to milí ľudia, ktorých zaujíma všetko, čo sa hradu týka. Veľmi vďačné sú aj deti, ktoré treba zaujať pútavými legendami,“ s úsmevom tvrdí sympatická Jana.
Turistov najradšej sprevádza po hradnej kuchyni a rozpráva im všakovaké príbehy, ktoré súvisia hlavne s jedlom. Stredovekí páni totiž vedeli tak hodovať, že my súčasníci si to možno nevieme ani predstaviť.
„Najradšej mám legendu o haluškách s kapustou. Vtedajší hradný pán si dal priviezť z dediny najlepšiu kuchárku, lenže jej manžel ostal doma smutný. Tak prišiel na hrad so sudom kapusty a keď bol prázdny, skryl dovnútra manželku a odkotúľal si ju domov,“ opisuje Jana, ako chudobný dedinčan preľstil pána.
Hrad má v malíčku
Lucia Štrbková má všetko, čo sa hradu týka, zdá sa, v malíčku. Nečudo, pretože nedávno skončila vysokú školu zameranú na históriu. Na hrade sprevádza druhý rok v nemeckom jazyku.
„Nemci nám bežne núkajú tringelt, ak sú s našou prácou spokojní, vraj je to u nich bežné. Dá nám to niekedy prácu vyhovoriť im to. Spokojnosť prejavujú aj potleskom. Cudzinci sú veľmi príjemní hostia na hrade. Domáci z blízkeho okolia nám zase tvrdia, že hrad dokonale poznajú, pretože je ich. Potom sem chodievajú aj zamilované páry, tie sa však venujú jeden druhému a o sprievodcovstvo nemajú záujem,“ opisuje Lucia zo Spišskej Novej Vsi.
Ako vyštudovaná historička najradšej rozpráva návštevníkom fakty o hrade, rada ich však prikorení aj legendami.
„Bohužiaľ, osudy ľudí v stredoveku boli často veľmi smutné, ich životy sa končili tragicky alebo na ľuďoch bolo páchané násilie. Snažím sa však príbehy podávať tak, aby v nich bolo čo najmenej krvi,“ tvrdí Lucia.
Turistom rada rozpráva skutočný príbeh o Šaškovi, potulnom rytierovi, ktorý zomrel pri dobýjaní hradu.
„Chcel použiť lesť a dostať sa dovnútra po rebríku z lana. Niekto ho však zradil a keď bol už takmer v cieli, z hradu domáci lano prerezali,“ hovorí, čo sa udialo v dávnej histórii Lucia.
Lucia Štrbková. Ako vyštudovaná historička má rada fakty o hrade. 
Lucia Krivdová. Celý život sa pozerá na hrad z okna, aj preto ho dobre pozná. 
Jana Poláková. Práca s ľuďmi jej pomohla zbaviť sa trémy.
Foto: kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
