Dievčenskú polepšovňu v kaštieli otvorili aj pre turistov

Reedukačné centrum v Spišskom Hrhove alebo takzvaná dievčenská polepšovňa je otvorená aj pre turistov.

Reedukačné centrum v Spišskom Hrhove v okrese Levoča alebo takzvaná dievčenská polepšovňa je otvorená aj pre turistov. Zmena platí asi dva mesiace. Za tento čas navštívilo zariadenie asi dvesto domácich aj zahraničných návštevníkov.

SPIŠSKÝ HRHOV. Ide o projekt sociálneho turizmu. Polepšovňa totiž sídli v kaštieli, ktorý postavili v novobarokovom slohu.

Zariadenie takéhoto typu je pre laickú verejnosť veľkým lákadlom. V minulosti, hlavne v čase socializmu, bolo dostať sa dnu len tak úplne nemožné.

Dnes stačí, ak záujemca zazvoní pri vstupných dverách a personál ho prevedie po takmer celom kaštieli aj s odborným výkladom.

Návštevníkov sprevádza hlavne Michal Kovalík, v reedukačnom centre pracuje dlhé roky, je miestny, v kaštieli pozná každý kút.

„Tých starších zaujíma hlavne samotný kaštieľ. Mladší sa naopak pýtajú na dnešné využitie objektu, zaujímajú sa, prečo sa tu ocitli dievčatá, na ich denný režim. Turistov v žiadnom prípade nevodíme do izieb dievčat. Majú tu svoje osobné veci, fotografie svojich rodinných príslušníkov. Narúšali by sme ich súkromie, bolo by to veľmi nevhodné,“ povedal nám M. Kovalík.

V kaštieli sme stretli Zdena Wiecha z Bratislavy a Annu Iľašovú z Korytného. „Hoci bývam blízko, nikdy som v kaštieli nebola, vždy som však bola zvedavá, ako to tu vyzerá,“uviedla Anna.

„Máme tadiaľ cestu, tak sme vošli dnu. Zaujíma ma hlavne kaštieľ, je to nádherná stavba. Som aj trocha zvedavý, ako to tu funguje v reedukačnom centre,“ povedal Zdeno.

Pracujú v grófkinej izbe

Záujemcov povodia po malej galérií, kaplnke, grófkinej pracovni a sále, ktorá slúžila na slávnosti. Dnes tieto miestnosti využívajú dievčatá, ktoré sú tu na prevýchovu z celého Slovenska.

Pôvodní obyvatelia kaštieľa obedovali či večerali v honosnej jedálni so vzácnym kazetovým stropom. Dnes tu dievčatá každý pondelok majú takzvanú komunitu, v rámci ktorej s psychológom hodnotia celý týždeň.

V grófkinej pracovni sa zase schádzajú dievčatá, aby pracovali. V rámci terapie tu vyšívajú či robia dekoratívne misy urobené zo šúľaného novinového papiera. V tejto miestnosti sa zachoval unikátny strop, ktorý je zrejme v kaštieli najkrajší.

Pálili nábytok aj knihy

Kaštieľ v rokoch 1893 až 1895 dal postaviť rod Csákyovcov. V roku 1944 však odtiaľ ušiel domáci pán so svojou manželkou aj štyrmi deťmi.

V povojnových rokoch vládol v kaštieli chaos, ruskí vojaci spálili napríklad nábytok či knihy. Zariadenie kaštieľa podľahlo rabovaniu, zachovalo sa tu veľmi málo pôvodných kusov nábytku či iných doplnkov.

Štát tu zriadil domov pre vojnové siroty, neskôr tu začali prevychovávať problémové deti.

„Veľmi pekné sú nadrozmerné nástenné maľby, ktoré znázorňujú štyri obdobia ľudského života, a to detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. V kaplnke sú to zase obrazy, výjavy zo Starého a Nového zákona. Niektoré z nich poškodili ruskí vojaci, rozbíjali ich pažbami pušiek, aby zistili, prečo vydáva stena dutý zvuk,“ opísal M. Kovalík to, čo sa v kaštieli zachovalo.

Svoj domov navštívili po rokoch

Csákyovci sú dnes v Rakúsku. Zo štyroch detí, ktoré s rodičmi utekali v roku 1944 z kaštieľa preč, dnes žijú traja. Prvýkrát prišli kaštieľ navštíviť až v roku 1991.

Naposledy tu bol pred dvoma rokmi Štefan Csáky, syn jedného z Csákyovcov, ktorí tu prežili časť detstva. Štefan pracuje ako umelecký fotograf.

„Bol zvedavý hlavne na miestnosti, ktoré slúžili ako detské izby, hrával sa tam jeho otec. Objasnil nám aj niektoré udalosti, o ktorých sme nevedeli. Napríklad, železničný vagón, za pomoci ktorého premiestňovali v roku 1944 rodinný majetok, nikdy do Rakúska nedošiel. Po rokoch náhodne objavili časť svojho majetku na aukcii, čo mohli, kúpili,“ povedal M. Kovalík.

Dnes je v reedukačnom centre spolu 60 dievčat vo veku od 15 do 18 rokov. V areáli je aj škola, dievčatá sa tu môžu vyučiť za záhradníčky, šičky a krajčírky.

Nadrozmerné obrazy. Zobrazujú obdobia ľudského života. Návštevníci sú hlavne zvedaví, kto stál maliarovi ako model. Vraj sa inšpiroval fantáziou.