Tatranská zubačka, ktorá začala premávať na sklonku 19. storočia, je vari najznámejšou ozubnicovou železničkou na Slovensku. Málokto vie, že prvou ozubnicovou železnicou na území bývalého Uhorska bola zubačka v obci Žakarovce (okres Gelnica).
SPIŠSKÁ NOVÁ VES/ŽAKAROVCE. Svoje „zlaté“ časy prežívala žakarovská zubačka len niekoľko rokov od 1884 - 1899, no na tú dobu bola technickým skvostom.
Pozornosť na túto jedinečnosť upriamil milovník histórie a zanietený bádateľ v oblasti dopravy Novovešťan Ján Petrík.
Hoci Spiš bol „prešpikovaný“ železničkami, zachovali sa o nich len kusé informácie. Tak to bolo aj v prípade železničky v Žakarovciach.
Petríkovi sa predsa len podarilo pozbierať zaujímavé informácie o priekopníčke zubačkových železničiek na Slovensku. Hoci v porovnaní s tatranskou, ktorá prevážala a preváža ľudí, bola žakarovská banskou zubačkou, neuberá jej to na prvenstve.
„Naši dedovia dokázali prepraviť tisícky ton rudy či dreva bez jedinej kvapky nafty. Využívali silu prírodných zdrojov, vodnej pary na pohon lokomotív či banských strojov, čo je skutočne obdivuhodné,“ skonštatoval J. Petrík počas svojej prednášky v Multicentre.
Železorudné a medené bane bane boli v Žakarovciach už v 16. storočí. V roku 1872 ich získala Tešínskotřinecká železiarska spoločnosť Arcivojvodu Albrechta Habsburského.
Zubačka pri Žakarovciach obsluhovala dva banské revíry. Slúžila na prepravu rudy. Východová stanica bola v časti Mária Huta. Na hornú stanicu bola napojená lanovka , ktorá zvážala rudu.
Foto k článku: archív Jána Petríka.
K stanici viedla i lanovka z Kluknavy
Trať zubačky podľa slov J. Petríka viedla strmým údolím popri Žakarovskom potoku. Samotnú obec žakarovce trať zubačky obchádzala. Obsluhovala šesť banských ťažobných štôlní – Kálman, Anton, Mária, Viliam, Rudolf a Zuzana.
„Ruda sa vozila denne, pracovalo sa celých 12 hodín. Niekedy v roku 1897-99 bola z druhej strany kopca smerom k hornej stanici zubačky pribudovaná lanová dráha z obce Kluknava. Zubačka mala 39 vozňov na rudu a 6 na prepravu dreva, pri jazde do kopca bol rušeň umiestnený na konci vlaku a tlačil rušne smerom nahor. Pri jazde dole ozubené koleso na vagóne slúžilo ako brzda. Zubačka bola finančným prínosom i technickým skvostom. Plne naložený vlak uniesol 32 ton,“ opisuje J. Petrík.
Na sklonku 19. storočia zubačka prestala premávať. „Lokomotíva skončila v spišskonovoveskom depe, keďže zubačku prevádzkovala Košicko-bohumínska železnica. V roku 1907 sa o lokomotívu i vagóny zaujímali Poliaci, o štyri roky neskôr boli predané nemeckej železnici,“ opisuje osud zubačky.
Spiš bol rajom železničiek
Zhruba v rovnakom čase (1896) mala údajne premávať aj ozubená železnička v Krompachoch, podľa J. Petríka má však nejasný osud.
Známa tatranská zubačka je v poradí štvrtou, ktorá vznikla na území Slovenska. Pred ňou bola dokonca aj zubačka premávajúca dodnes v okolí Tisovca.
„Malé železničky na Spiši boli skutočnou raritou aj vďaka tomu, že išlo o gravitačné železničky, ktoré pri jazde dole nemuseli využívať nijaký pohon, stačili len brzdiť,“ vysvetlil nadšenec histórie.
Ako dodal, zo žakarovskej zubačky sa dodnes zachovala jediná fotografia – fotografia lokomotívy.
Parametre ozubnicovej železnice
Trať merala 3 875 metrov s prevýšením 233 metrov so stúpaním 107-110 m .
Pri jazde zhora dole dosahovala rýchlosť 8 km/h, zdola nahor 12 km/h.
„Parné lokomotívy mali na svoju dobu unikátny, revolučne riešený konštrukčný systém. Kotol bol v ráme lokomotívy osadený šikmo tak, aby pri stúpaní či klesaní na trati zaujímal vodorovnú polohu. Lokomotívy mali jednu hnaciu nápravu s ozubeným hnacím kolesom a dve nápravy adhézne. Bezpečnosť zaisťovala protitlaková brzda pre jazdu dole a ručná ozubnicová brzda,“ opísal kvality zubačky J. Petrík.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
