V Tatrách chcú sprístupniť turistom Gerlach aj Lomnický štít

Niektoré turistické trasy by mali byť zaistené na spôsob via ferrata, známych z rôznych pohorí vo svete.

Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

Tatranskí občianski aktivisti chcú dosiahnuť, aby sa niektoré turistické trasy vo Vysokých Tatrách opäť sprístupnili pre verejnosť. Turisti by sa tak mohli bez vodcu dostať aj na Lomnický či Gerlachovský štít.

VYSOKÉ TATRY. Novovzniknutá občianska iniciatíva Naše hory si dáva za cieľ sprístupnenie tatranských štítov, vysokohorských sediel a priechodov.

„Súčasný návštevný poriadok slovenských veľhôr pristupuje k vysokohorskej turistike nerovnakým metrom, s čím sa nestotožňujeme a nesúhlasíme s ním,“ komentoval prekážku pohybu vo vysokohorskom teréne predseda klubu Martin Porada.

Ako ďalej uviedol, návštevný poriadok je v tejto oblasti nezrozumiteľný a nevykonateľný, pretože výklad týchto pravidiel umožňuje rôzne interpretácie.

Riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavol Majko sa s predstaviteľmi klubu Naše hory niekoľkokrát stretol .

„Máme pripravenú novelu návštevného poriadku, v ktorej počítame s určitým uvoľnením dostupnosti zakázaných oblastí národného parku. Čakáme na prijatie nového zákona o ochrane prírody a hneď po jeho uvedení dáme novelu do pripomienkového konania,“ ozrejmil Majko.

Návštevný poriadok TANAP–u bol aj v minulosti prerokovávaný so zástupcami horolezcov, turististov, horských vodcov a záchranárov.

Jeho prioritou je predovšetkým ochrana prírody a trvalo udržateľného rozvoja najstaršieho národného parku na Slovensku.

Správca chodníkov sa obnove nebráni

Zámerom klubu je sprístupniť trasy, ktoré boli v minulosti bežne dostupné turistom, vrátane turistického značenia.

„Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov boli chodníky prístupné. Prijatím vyhlášky sa zrušili a postupne sa na ne zabudlo,“ povedal Porada.

„Naši predchodcovia vyhodnotili vysokohorské trasy ako rizikové z hľadiska pohybu človeka a jeho vplyvu na tatranskú flóru a faunu,“ vysvetlil Majko.

Aktuálne sa na území Vysokých Tatier nachádza až 660 kilometrov udržiavaných turistických chodníkov. Tie sú v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP).

„V prípade, že budú predmetné tatranské štíty sprístupnené širokej verejnosti, ŠL TANAP-u turistické chodníky vyznačia, spriechodnia, a to vrátane nevyhnutných technických pomôcok. Samozrejme s ohľadom na únosnú mieru zaťaženia vzácneho prírodného prostredia,“ píše sa v stanovisku tejto štátnej organizácie.

Bezpečnosť by riešili spôsobom via ferrata

Niektoré úseky turistických trás, ktoré by chcela iniciatíva Naše hory sprístupniť návštevníkom Tatier, by bolo nutné zaistiť z hľadiska bezpečnosti.

„Niektoré úseky navrhujeme vybaviť spôsobom známym ako via ferrata. Dnes už je historicky odskúšaný ako turisticky zaujímavý a bezpečný nielen v Alpách, ale aj USA, Kanade, Rumunsku a inde vo svete,“ vysvetlil predseda nového tatranského klubu.

Via ferrata predstavuje zaistenie časti trasy, kde sa používajú rôzne reťaze, laná či stupy, o ktoré sa turista základným horolezeckým výstrojom, ferratovým setom, istí a pohybuje sa len po nej.

“Medzi výhody tohto spôsobu patrí nielen jednoznačnosť cesty pre turistu bez blúdenia v novom prostredí, ale hlavne zaistenie jeho bezpečnosti. Pozitívny je tu aj vplyv na prostredie národného parku, keďže sa takto predíde pohybu v chránenej oblasti mimo chodníkov,“ vymenoval prednosti Porada.

Narušenie tatranského ticha vraj nehrozí

V žiadnom prípade nejde klubu Naše hory o vytváranie nových turistických trás. „Náš odhad je približne 40 až 50 kilometrov obnovených vysokohorských trás,“ odhadol Porada.

Predstavitelia klubu Naše hory sa dramatického zvýšenia počtu ľudí na tatranských turistických trasách neobávajú.

„V prvom rade musíme mať na pamäti ochranu prírody, aby po uvoľnení zákazov netrpela príroda,“ zdôraznil Majko.

Občianski aktivisti sa podľa ich slov nesnažia sprístupňovať chodníky v Belianskych Tatrách, alebo v iných najprísnejšie chránených častiach. Turistov chcú dostať do oblastí, kde sa už pohybujú často načierno, bez oficiálneho sprístupnenia.

„Preexponovania chodníkov sa nebojíme, návštevnosť Vysokých Tatier poklesla z dvoch miliónov ľudí pred 20 rokmi na súčasných 1,4 milióna,“ uzavrel Porada.

Plány a zámery

Čo chcú sprístupniť

Trasy a štíty, ktoré chcú aktivisti opätovne vyznačiť pre turistiku: Skalnaté pleso – Lomnické sedlo, Lomnický štít, Baranie rohy, Baranie sedlo, Ľadový štít, Malý Ľadový štít, Široká veža, Svišťový štít, Gerlachovský štít, Končistá, Vysoká, Mengusovský štít, Kôprovský štít, Furkotský štít, Závory.

Horská služba sprístupniť Gerlach príliš neodporúča

Šéf tatranských záchranárov tvrdí, že Gerlachovský štít s dnešným stavom chodníka nie je túra pre bežných turistov bez vodcu.

VYSOKÉ TATRY. Šéf Horskej záchrannej služby (HZS) Jozef Janiga tvrdí, že vo Vysokých Tatrách sú vrcholy a trasy, ktoré by sa dali opätovne sprístupniť pre turistov, sú však aj také, ktoré pre nich bezpečné nebudú.

"Čo sa týka Gerlachovského štítu, pokiaľ bude v takom stave, v akom je dnes, tak túra rozhodne nie je vhodná pre turistov, niektoré miesta sú horolezeckého charakteru," konštatoval Janiga na margo vyjadrení aktivistov, ktorí chcú okrem iného pre turistov sprístupniť aj trasu na Gerlachovský štít.

Len tento rok tam zachraňovali viac ako desať ľudí, všetci boli bez sprievodu horského vodcu. To podľa Janigu nasvedčuje, že turisti sa v exponovanom teréne nevedeli pohybovať.

"Na druhej strane, ak by sa zmenil technický stav a vybudoval sa tam chodník, tak aj tá bezpečnosť by sa zmenila," dodal.

Riaditeľ HZS si vie predstaviť, že by sa v Tatrách dali vybudovať vo vyšších polohách rôzne technické zariadenia, napríklad aj schody.

"Otázka je, či si necháme zdevastovať naše hory na účel rozšírenia pre širokú verejnosť. Je to vec na odbornú polemiku. Samozrejme, technicky sa to dá spraviť, nie je to ale len otázka reťazí, ale aj prístupových chodníkov, ktoré vo vysokej miere znižujú eróziu pôdy, ale aj iné aspekty ochrany prírody," zdôraznil Janiga.

Zároveň upozornil, že so zvýšeným počtom turistov napríklad na vrchole Gerlachovského štítu, sa zvýši aj potenciálne nebezpečenstvo pádu alebo iného zranenia, keďže terén je tam úzky a strmý.

tasr