Svalová atrofia ho pripravuje o bežné radosti života.
GELNICA. Čo je však najhoršie, talentovaný muzikant musí postupne vyraďovať hudobné nástroje, na ktorých môže hrať.
Svaly na rukách mu už tak neslúžia, skracujú sa. Napríklad hra na gitaru už neprichádza do úvahy. Violu musí držať na kolenách a hrať na nej môže len dvoma prstami.
Žiga je na Spiši známy tým, že hrával vo vychýrenom folklórnom súbore Čačina v Spišskej Novej Vsi. Okrem toho so svojimi kolegami z kapely Cigánski baróni nahrávali vo Viedni časť hudby k filmu Sherlock Holmes.
Napriek nepriazni osudu je J. Žiga stále usmiaty muž plný optimizmu. Hovorí, že je šťastný, pretože má rodinu, svojim dvom deťom odovzdáva hudobné znalosti.
Hoci sa na chorobu ťažko zvyká, tvrdí, že sa naučil rozumieť utrpeniu a viac chápe starých chorých ľudí.
Pred príležitostnými prepadmi pesimizmu uteká ku knihám. Sedí pri nich aj celé hodiny, aby nabral múdrosti aj optimizmu.
Napriek všetkým peripetiám tento Gelničan hovorí: „Som síce Róm a na dôvažok chorý, ale v živote som mal šťastie na dobrých ľudí.“
Zradili ho aj ruky
Pán Július bol ako dieťa podobný ako jeho rovesníci. Prím hral futbal, hokej a láska k hudbe.
„Zdravotné problémy nastali, keď som mal 9 rokov. Zle sa mi bežalo pri hre, pri futbale som si vyvrtol členok, pokladali sme to však s rodičmi za bežnú záležitosť. Lekárske vyšetrenie však bolo neúprosné, nasledovali barly a dve náročné operácie. Päť mesiacov som mal nohy v sadre. Už som nemohol robiť také veci, ktoré iní pokladajú za banality, napríklad bežať za loptou,“ spomína J. Žiga.
Choroba však nestagnovala, skôr naopak, ako štrnásťročný začal mať Július problém aj s rukami. Práve ruky však potrebuje, aby mohol z hudobných nástrojov vyludzovať ľubozvučné tóny.
Pri hudbe je prísny
Hoci si pán Július trúfne takmer na každý hudobný nástroj, hráva hlavne na gitaru, violu a kontrabas. Choroba ho však pripravuje o radosť z hry.
„Kvôli chorobe je môj výkon len jedna štvrtina mojich schopností,“ so smútkom v hlase konštatuje tento muzikant.
Hudbe ho zaúčal jeho otec, on zase v tom pokračuje pri svojich deťoch. Dcéra sa venuje hre na klavíri a violončele, syn hráva na husliach.
Doma sa teda u nich stále hrá, nepridá sa len manželka. Tú vraj hudba veľmi nebaví.
„Učiteľky v základnej umeleckej škole jej povedali, že kým čaká na deti, už sa aj ona mohla naučiť hrať,“ smeje sa pán Július.
So svojimi deťmi vystupuje na rôznych kultúrnych podujatiach. Priznáva, že čo sa hudby týka, je na ne prísny a tvrdý, hoci inak je láskavým a veselým otcom.
„Disciplína musí byť, chcem, aby to niekam dotiahli, tak preto. Všetko, čomu sa venujú, by mali robiť naplno,“ hovorí pán Július.
Hoci ho trápi zákerná choroba, stále je optimista. Tvrdí, že je pripravený na všetko, v myšlienkach si však neraz kladie otázku, či zvládne všetky útrapy spojené s jeho diagnózou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
