Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
LETANOVCE. „Nie je to teda nič povznášajúce... Teraz len ide o to, či je možné, aby títo ľudia zo dňa na deň zmenili spôsob života,“ vzdychol si predseda parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd) po návšteve jednej z chatrčí v osade Letanovský mlyn.
V jedinej izbe s prepadávajúcim sa stropom, bez pitnej vody, toaliet a elektriny žije sedem členov rodiny Mirgovcov. „Keď chceme prať, musíme si požičať elektrickú centrálu a pračku. V zime voda v studni zamrzne. Tu sa nedá žiť. Kedy sa už budeme sťahovať?“ – pýta sa Ružena Mirgová s vnukom v náručí.
Nad osadou z pozliepaných chájd visí mrak dymu z piecok a sladkastý hnilobný zápach. Pavol Hrušovský je očividne šokovaný: „Hrôza... Veď to je hlboký stredovek.“
Poslanci Lubomír Želiezka a Peter Gaži (obaja Smer) spolu s kolegom a zároveň splnomocnencom vlády pre rómske komunity Petrom Pollákom (OĽaNO) súhlasne prikyvujú.
Nová osada
Piatkový poslanecký prieskum v Letanovciach mal dať odpoveď na otázku, či vôbec a kedy dobudujú nové sídlisko s takmer stovkou trojizbových bytov v lokalite Strelníky.
Nová osada vyrástla v susedstve obce Spišský Štvrtok. Tá sa proti sťahovaniu Rómov búri.
Byty za 3,2 milióna eur skolaudovali v júni 2010. Doteraz sú ale prázdne. Na dokončenie chýba 319-tisíc eur.
„Od kolaudácie sa trápim, chodím od dverí ku dverám, aby sa to dokončilo, aby sa mohlo začať sťahovanie. Ja, po krky zadlžený starosta, sa pýtam vás, zákonodarcov, či s tým?“ – hovorí starosta Michal Urban.
Novopostavené byty nemajú elektrické prípojky, v obytnom súbore chýbajú škôlka, škola, obchod, ordinácia pre lekára, cesty a chodníky.
„Takto chápaná integrácia je znovu len ďalšou izoláciou či segregáciou Rómov. Veď mi ich aj v novej osade izolujeme od väčšinového obyvateľstva. Čo potom, keď sa sem nasťahujú? Čo to bude pre ich život znamenať?“ – pýta sa Chmel.
„Jednoduchá odpoveď nejestvuje. V prvom rade treba dokončiť, čo je tu začaté. Je to experiment, uvidíme, ako dopadne,“ myslí si Hrušovský.
Menšie zlo
Výstavbu novej osady schválila vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2004. Cieľom bolo presťahovať osadníkov z Letanoviec a najúbohejšiu osadu na Slovensku zrovnať so zemou. Projekt ale nepočítal s občianskou vybavenosťou.
Starosta chce zachrániť situáciu provizórnou predajňou potravín, zriadením pohostinstva, v jednom z bytov by malo byť komunitné centrum s úradovňou obecného úradu.
„Táto osada je príkladom, ako sa problém nemá riešiť,“ hovorí splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák.
Podľa jeho názoru nájsť dobré riešenie v tomto štádiu výstavby je nemožné: „Jedno zlé riešenie je, že to dostaviame a odovzdáme ľuďom, druhé, horšie, že to zbúrame. Opäť si musíme vyberať menšie zlo.“
Splácanie dlhu
Obec si zobrala na výstavbu bytov úver 600-tisíc eur. Mala by ho splácať z nájomného.
Poslanci sa však obávajú, či novousadlíci budú schopní uhrádzať náklady na bývanie. Upozorňuje na to aj splnomocnenec Pollák:
„Samospráva musí urobiť kroky, aby tu neboli neplatiči, aby naštartovala ďalšie aktivity na socializáciu týchto ľudí. Keď sa to nestane, vznikne ďalšia problémová lokalita, len presťahujeme problém z Letanovského mlyna sem.“
Starosta Michal Urban tvrdí, že majú riešenie. V nových domoch, na rozdiel od osady, budú mať Rómovia trvalé bydlisko na konkrétnej adrese s popisným číslom, môžu teda poberať príspevok na bývanie. Nájom im bude obec strhávať prostredníctvom inštitútu osobitného príjemcu. Byty si budú môcť odkúpiť až po tridsiatich rokoch, dovtedy sú nepredajné.
Peniaze od premiéra
Poslanci priniesli obyvateľom Letanoviec i osadníkom dobrú správu. Peniaze na dobudovanie Strelníkov by obec mala dostať z rezervy predsedu vlády.
Podľa Hrušovského na transfer chýba len formálna žiadosť starostu adresovaná premiérovi s potrebnou dokumentáciou: „Pán premiér o tom vie, takto ma informoval vedúci úradu vlády.“
Starosta je presvedčený, že keď dostanú peniaze, do mája budúceho roku by mohli novostavbu dokončiť.
Je však viac ako pravdepodobné, že do nových bytov sa všetci osadníci nepomestia. V roku 2003, keď projekt pripravovali, žilo v Letanovskom mlyne okolo šesťsto obyvateľov, dnes je ich takmer deväťsto. Namiesto jednej osady tak môžu vzniknúť dve.
„To by bolo určite absolútne najhoršie riešenie,“ povedal Chmel.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
Hrušovský: Som zhrozený
Poslanecký prieskum v Letanovciach inicioval predseda klubu KDH v parlamente a člen parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Pavol Hrušovský (KDH), ktorý problém Letanoviec údajne dlhodobo sleduje.
Aký máte pocit bezprostredne po návšteve Letanovského mlyna?
„To, čo som videl, vyvoláva hrôzu. Človeku musí zovrieť srdce. A nechápem, ako sa vôbec dá v takýchto podmienkach žiť.“
Sám ste nazvali projekt výstavby novej osady a presťahovanie Rómov z neľudských podmienok do trojizbových bytov experimentom, ktorý treba dokončiť. Bude úspešný?
„Je to úplne nový projekt, s ktorým nikto nemá skúsenosti. Cítim isté obavy, či ponuka na skvalitnenie životných podmienok našich rómskych spoluobčanov bude prijatá s pochopením. Ja sám neviem v tejto chvíli, či dokážu prijať takéto riešenie. Mohol by to ale byť začiatok systémového prístupu k riešeniu rómskej problematiky. Pre všetkých obyvateľov však zároveň musí platiť zákon. Aj Rómovia si musia uvedomiť, že majú nielen práva, ale aj povinnosti.“
Aj Luník 9 bol experimentom. Dnes tam búrajú ďalšiu „vybývanú“ bytovku. Je táto cesta správna?
„Nie som odborník na túto oblasť verejného života. Som ale skôr optimista. Nespájal by som Luník 9 a Letanovce. Toto je o niečom úplne inom.“
Nemáte ale pocit, že obyvateľov Letanovského mlyna len presťahujú z jednej segregovanej osady do druhej? Aké poučenie z tohto projektu do budúcnosti vyplýva?
„Samozrejme, aj ja cítim riziká tohto projektu, na ktoré realizátori trochu pozabudli. V budúcnosti sa ale ráta s dobudovaním infraštruktúry, predškolského zariadenia, školy, služieb. Musíme byť trpezliví, nevidím dôvod, aby sme v tejto oblasti rezignovali.“
Mikuláš Jesenský
Budú znamenať nové byty opäť izoláciu?
„Rozdiely medzi bývaním v starej osade a bývaním v novom objekte sú obrovské a bude to veľmi náročné nielen na techniku presťahovania, ale aj na mentálnu zmenu, na ktorú sa musia Rómovia zo starej osady pripraviť,“ povedal na záver poslaneckého prieskumu parlamentného ľudskoprávneho výboru v Letanovciach predseda výboru Rudolf Chmel.
Hoci bývanie v nových bytoch vybudovaných v lokalite Strelník je podľa Chmela kvalitatívne na inej úrovni, ide o „integráciu“, ktorá je znovu len izoláciou a segregáciou Rómov. „My ich tam do istej miery izolujeme od väčšinového obyvateľstva, z môjho pohľadu sa mi to zdá experiment, ktorý ukáže až čas, či je optimálnym alebo len pretrvávaním stavu izolácie.“
Podľa Chmela treba veriť, že to prinesie úspech. Rómska komunita by si tam mala vytvoriť určitú autonómnu štruktúru alebo „samosprávu svojho druhu“, aby si v tom prostredí vedela aj sama pomôcť, dodal Chmel.
Najhorším riešením by bolo, ak by nebol dostatok bytov pre všetkých obyvateľov terajšej osady Letanovský mlyn a zostala by aj stará osada a vznikla by aj nová v nájomných bytoch. Podľa Chmela trvalý pobyt v osade má okolo 830 ľudí. Niektoré odhady však hovoria, že v osade žije spolu až do 1 500 ľudí.Nové byty sú určené len pre ľudí s trvalým pobytom v Letanovciach.
Chmel si myslí, že nové byty v Letanovciach nedopadnú ako Lunik IX v Košiciach. „Neostáva nič iné len veriť, že je možno doba, keď sa mentálna bariéra aj u Rómov prelomí alebo zmení a že si uvedomia zodpovednosť za prostredie, v ktorom žijú,“ uviedol Chmel.
Starosta obce Letanovce Michal Urban verí, že záver dnešného poslaneckého prieskumu v obci je pozitívny. „Verím, že títo poslanci podporia v každej možnej príležitosti, aby peniaze čím skôr do Letanoviec prišli a my urobíme všetko preto, aby sa čím skôr urobilo to, čo nám bráni, aby sme mohli ľudí do nových bytov presťahovať,“ uviedol Urban.
Starosta je presvedčený, že ľudia, ktorí sa nasťahujú do nových bytov, si ich budú aj vážiť. Podľa neho všetci obyvatelia osady budú presťahovaní do nových bytov. „Máme to spočítané tak, že vieme tam umiestniť všetkých ľudí,“ uviedol Urban.
Obec má už aj pripravenú stratégiu samotného sťahovania. Každý, kto bude chcieť dostať kľúče od nového bytu, bude musieť na vlastné náklady zbúrať starú chatrč. „Skôr kľúče nedostane, a to je aj záruka, že skôr kľúče nedostane,“ uviedol Urban.
sita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
