Spišské párky vymysleli v meste pod Spišským hradom

Vynálezcom párkov bol mäsiarsky majster Varsányi. Monika Varsányiová, potomok rodiny, pripravuje novelu Spišské párky.

SPIŠSKÉ PODHRADIE. Vznik spišských párkov sa datuje k začiatku 20. storočia. Do roku 1950 ich vyrábalo v meste viacero uznávaných mäsiarskych majstrov Štefan Varsányi, Michal Griger, neskôr Španer so svojím zaťom Štefanom Blaškom.

Spišským párkom vtedy konkurovali Podracké viršle. Na nezabudnuteľnú chuť oboch výrobkov dodnes spomínajú skôr narodení.

Jemno mleté mäsiarske výrobky bez papriky boli v minulosti vo svete známe. Na Spiši, jednej z najbohatších častí Uhorska, boli chýrni mäsiari. Tí vymýšľali, čím by prekvapili svoju klientelu.

„Práve v Spišskom Podhradí sa pokúšal majster Varsányi vytvoriť nový základ jemno mletého výrobku z mäsa a papriky. Zhotovil viršle, ktoré ešte zdokonalil. Na svete boli spišské párky, o ktoré bol záujem aj v Budapešti,“ ochotne podáva získané poznatky Anton Hockicko, ktorý sa zaujíma o históriu.

Podracké viršle boli z bravčového mäsa, plnené do baraních a jahňacích črievok. Spišské párky z bravčového a teľacieho mäsa boli tmavšie a chutili inak.

Na viršle sa chovali prasatá z Nemešian a Klčova, ktoré sa kŕmili zvláštnou odrodou zemiakov. Na výrobu párkov sa kupovali teľatá z vysokohorských pastvín, najčastejšie zo Zamaguria.

Aj konzumácia údenín mala svoju tradíciu.

„Jedli sa zásadne rukami, pri zahryznutí museli puknúť. Viršle sa podávali len vo štvrtok a nedeľu so strúhaným chrenom, bielou žemľou a s deci bieleho vína. Jedli sa rukami a neprihrievali sa. K párkom sa už ponúkali rôzne prílohy,“ vnáša nás do tajov zberateľ histórie.

Originálny recept výroby párkov a viršlí sa do dnešných čias nezachoval. Jeho tajomstvo si zobrali do hrobu uznávaní mäsiarski majstri.

„Ich výroba bola hotovou alchýmiou. Základ tvorila paprika a pochutiny, ktoré dodávali výrobkom príznačnú chuť. Dôležitý bol aj druh dreva, ktorým sa výrobky údili. Majstri zmes miesili zásadne rukami a nechali ju odstáť. Hlavné tajomstvo ale spočívalo v poctivosti majiteľa, ktorý naplno využíval oči, jazyk a ruky,“ prízvukuje A. Hockicko.

Dom Varsányiovcov

Posledné kvalitné párky jedol znalec podhradskej histórie z výrobne Štefana Blaška pred tromi desiatkami rokov.

„Boli znamenité. Tie dnešné sa s bývalými nedajú ani porovnať. Už aj tým, že mäso je v nich často len čestným hosťom,“ dôvodí A. Hockicko.

Dom Štefana Varsányiho stojí dodnes na námestí. Jeho dolná časť si ešte zachovala ťažšie čitateľné nápisy o tom, že tu niekedy mäsiarsky majster žil a pôsobil.

Monika Varsányiová pochádza z rodiny výrobcov spišských párkov. Je vnučkou Štefana Varsányiho st., ktorý bol uznávaným majstrom svojej doby. V pripravovanej novele Spišské párky čerpá námety z rodinných koreňov.

„Kniha vznikla o päť minút dvanásť. Dedo mal desať detí a devätnásť vnukov. To boli naši rodičia, ktorí už nežijú. Tento významný človek si zaslúži, aby sa o ňom vedelo. Nielen v rodine, ale aj v jeho rodnom meste, na Slovensku. Bola by škoda, keby tieto informácie zapadli do zabudnutia,“ vyznáva sa M. Varsányiová.

Silné návraty z detstva autorka zakomponovala do fiktívneho príbehu rodiny mäsiara. Opisy mesta a života tých čias čerpala z miestnej kroniky a archívov.

V literárnych pasážach majstrovsky zakomponovala výrobu párkov.

„Presný recept v knihe nenájdete. Nie je podstatné pre knihu ako sa robia párky, podstata tkvie v niečom inom. Párky sú fenomén, ktorý prežil deda a prežije aj nás. Jeho recept nie je, no chuť ostáva v našej pamäti,“ dokresľuje autorka.

Monika Varsányiová sa narodila v Piešťanoch, v súčasnosti žije v Šali. Novela Spišské párky je jej druhou knihou v poradí.

Spišské Podhradie prijalo pripravovanú knihu s nadšením.

„Podnikáme kroky, aby sme našli prostriedky na vydanie novely Spišské párky. Oslovujeme nadácie a združenia, finančne sa bude podieľať aj samospráva,“ vysvetľuje predseda komisie pre kultúru na mestskom úrade Miroslav Varšo.

Zachované nápisy. Dokumentujú minulé časy.