V podtatranskej obci Batizovce pristúpili ako jedni z prvých na Slovensku k odstráneniu nelegálnych stavieb. Nie je vylúčené, že v tom budú pokračovať.
BATIZOVCE. V júni vyvrcholil v Batizovciach viac ako ročný proces likvidácie nelegálnych stavieb na obecných pozemkoch. So zemou zrovnali tri chatrče stojace na obecnom pozemku.
Vybičované emócie osadníkov sa neskôr obrátili proti starostovi obce Ivanovi Čičmancovi (SDĽ). Tomu sa vtedy vyhrážali aj fyzickou likvidáciou.
S odstupom času vášne síce opadli, no situácia sa úplne neupokojila.
„Znova sme ich naštartovali založením občianskeho združenia, ktoré združuje viac než sto súkromných vlastníkov pozemkov pod rómskou osadou a obec,“ uviedol starosta Batizoviec.
Podľa neho tento krok efekt má, pretože sa výstavba nelegálnych stavieb v osade zastavila.
„Obyvatelia osady sa kontrolujú medzi sebou a dokonca sme zaznamenali aj udanie. Napokon nešlo o novú stavbu, iba o opravu kôlne na vlastnom pozemku,“ opísal zmenu v prístupe obyvateľov osady po posledných udalostiach v obci.
Majitelia pozemkov sa spojili
Hlavným cieľom novozaloženého občianskeho združenia vlastníkov pozemkov je prinavrátenie pôvodného účelu pozemkom pod batizovskou rómskou osadou.
„Podľa nového katastrálneho zákona má majiteľ pozemku do roku 2015 zdokladovať, či svoju nehnuteľnosť využíva na účel, ktorý má zapísaný v liste vlastníctva. Osada stojí na poľnohospodárskej pôde,“ vysvetlil starosta.
Aktuálne tak dochádza k rozporu so zákonom a majiteľom podľa legislatívy hrozí pokuta. V prípade ďalšieho odstraňovania nelegálnych stavieb v budúcnosti bude právne kroky podnikať práve združenie vlastníkov nehnuteľností s podporou starostu Ivana Čičmanca.
„Problém budeme opäť riešiť exekučnou cestou, ktorú sme použili aj v minulosti,“ poznamenal.
Systémové riešenie je v nedohľadne
„Cesta výkupu pozemkov a ich následného predaja obyvateľom osád je podľa môjho názoru nerealizovateľná,“ reagoval batizovský starosta na najnovší návrh riešenia dodatočnej legalizácie stavieb v rómskych osadách.
Podľa tohto návrhu by štát mal pozemky za vlastné peniaze vykúpiť a následne ich predať obyvateľom, ktorí by svoju stavbu legalizovali.
„Návrh sa prieči viacerých zákonom aj územnému plánu. V konečnom dôsledku to všetci zaplatíme cez štát z našich daní,“ konštatoval Čičmanec.
Ako dodal, ďalšími problémami môže byť aj neochota majiteľov predať svoj majetok či problém s prípadným vyvlastnením, keďže sa nejedná o stavby vo verejnom záujme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
