Potápači vytiahli z tatranských plies kilá odpadkov po turistoch

V horských plesách sa našlo aj veslo, gumená hadica, jedálenský riad, linoleum či ojnica z auta.

Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

Šesťdesiatpäť potápačov včera vytiahlo zo štyroch tatranských plies takmer 190 kilogramov odpadu. V poradí už 19. ročník akcie Čisté vody sa konal počas Medzinárodného festivalu potápačských filmov v Pribyline.

VYSOKÉ TATRY. Tento rok sa potápači ponorili do vôd Štrbského plesa, Nového Štrbského plesa, Popradského a Velického plesa. Čistilo sa aj koryto horského potoka Biela, tečúceho cez obec Ždiar.

„Sami sme prekvapení, že neporiadku prakticky neubúda,“ povedal Pavol Kráľ, hlavný koordinátor akcie Čisté vody za Štátne lesy TANAP-u.

V menších plesách položených vo vyšších nadmorských výškach potápači v minulosti vyťahovali zvyšky stavebného materiálu. Tie skončili na dne horských jazier po stavebnej aktivite.

„Z dna Velického plesa sme vyťahovali pomocou traktora aj železné rúry, ktoré sa museli pod vodou rozpíliť na menšie kusy,“ podotkol k predchádzajúcim ročníkom podujatia.

Za odpadom nachádzajúcim sa na dne plies treba hľadať aj turistov. „Časť odpadkov do vody zafúka vietor. Hlavne však ide o odpad zo zimných mesiacov, keď sú plesá zamrznuté a na ich povrchu vznikajú rôzne chodníčky. Po nich chodia ľudia a čo to im z vrecka vypadne,“ ozrejmil Kráľ.

„Na brehy tento rok potápači vyniesli neuveriteľných 189,5 kilogramu odpadkov,“ konštatoval po vynorení posledného potápača Kráľ.

Najviac je znečistené Štrbské plesoDohľadnosť pod vodnou hladinou Štrbské plesa je približne tri metre. Pri jeho ploche 20 hektárov sa vždy nájdu miesta, kde odpočívajú rôzne smeti pochádzajúce v dávnejšej minulosti. Množstvo odpadu ležiaceho na dne sa nedá odhadnúť.

Drvivá väčšina vyzbieraného odpadu pochádza z minulého storočia. „Veľkú časť z neho tvorí stavebný odpad vzniknutý pri výstavbe liečebných domov a hotelov. Na dne leží aj časť vybavenia hotelových zariadení ako kuchynský riad. Mnoho odpadu sa v plese ocitlo aj po majstrovstvách sveta v klasických disciplínach v roku 1970, keď na zamrznutej hladine stáli stánky s občerstvením,“ uviedol k pôvodu odpadu hlavný koordinátor podujatia.

Na dne aj v tých najhlbších miestach sa tak povaľujú tisíce plastových pohárikov.

Ako ďalej dodal, návštevníkov Vysokých Tatier by chcel pochváliť, že udržujú slovenské veľhory v čistote. „Už sa nestretávame s takým názorom, veď to hoďme do vody, tam to nie je vidieť. Vylovené odpadky sú skutočne staré desiatky rokov,“ dodal Kráľ.

Na dne aj veľký zubáčPodujatie Čisté vody má súťažný charakter. Každému potápačovi sa jeho úlovok odváži a najaktívnejší účastník sa stáva víťazom.

Hlavným kritériom však nie je váha, ale náročnosť potápačského výkonu. Najlepší potápači dokážu vyniesť aj dvadsať až tridsať kíl odpadu.

„Najbežnejšie sa váha ich úlovku pohybuje okolo piatich kilogramov,“ prezradil Kráľ.

Čistenia tatranských plies sa zúčastnil aj Juraj Kuna z Bratislavy. Pred svojím prvým ponorom očakával dobrú viditeľnosť. „Tri dni nepršalo, takže voda by nemala byť kalná. Čistenia vodných plôch sa zúčastňujem pravidelne,“ povedal pri obliekaní sa do potápačského výstroja.

Podľa jeho slov potápačom pri vynášaní odpadu riziko nehrozí: „Veľké veci by už na dne byť nemali, zbierame menší odpad do sieťových vriec. Pri väčšej veci si navzájom pomáhame.“

Úplne prvým potápačom, ktorý vystúpil z vôd Štrbského plesa s úlovkom odpadkov, sa stal Laco Husák z Bratislavy. „Podujatia som sa zúčastnil po prvý raz. Na dne som narazil na číhajúceho veľkého zubáča. Poriadne ma vystrašil,“ opísal nevšedný zážitok.

Jeho najvzácnejším úlovkom sa stala lopatka na uhlie. Rovnako našiel aj plastové poháriky pripomínajúce majstrovstvá sveta v klasických disciplínach z roku 1970.

Zaujalo násPod vodou sú aj kuriozity

Za 19 rokov sa v tatranských plesách uskutočnilo 1 233 ponorov, počas ktorých potápači vytiahli spod hladín plies 4 770 kg odpadkov. Najviac, až 506 kg, v roku 2004, najmenej, iba 50 kg, v roku 1994.

Kuriozitou bola časť hlineného krčahu pochádzajúceho zo začiatku 20. storočia, ktorý ležal na dne Štrbského plesa.

Medzi odpadkami sa našlo hrdzavé veslo ešte z čias Rakúsko-Uhorska, gumená hadica, okraj 200 –litrového suda, kovová tyč, diely jedálenského riadu, kus linolea i kovové drôty.

Odpadkami najviac znečistené bolo, ako už tradične, dno Štrbského plesa. Z neho 37 potápačov vytiahlo 128,5 kg odpadkov.

Štatistický prehľad jednotlivých ročníkov akcie Čisté vody:

1994 – 17 – 50 kg

1995 – 32 – 80 kg

1996 – 38 – 100 kg

1997 – 47 – 130 kg

1998 – 58 – 427 kg

1999 – 63 – 270 kg

2000 – 86 – 296 kg

2001 – 59 – 269 kg – Dalibor Martišovič (Senec)

2002 – 28 – 121 kg – Vladimír Páleš (Bratislava)

2003 – 45 – 154 kg – Peter Meňhart (Nitra)